BRATISLAVA. Košičanka Katarína Szabóva musela učňovku opustiť tesne pred maturitou, s partnerom čakali dieťa. Školu si plánovala dokončiť hneď po materskej, no keďže nevychádzali s peniazmi, ambície sa vzdala a zamestnala sa ako pokladníčka v potravinách.
„Moja mama maturitu síce mala, ale otec nie, bol robotník a chodil na týždňovky,“ hovorí Szabóva s tým, že doma bola dôležitá práca a pomoc v domácnosti, nie výsledky v škole.
Jej syn má teraz necelých dvadsať rokov, v štúdiu sa mu nedarilo ani po tom, ako gymnázium vymenil za odbornú školu. Namiesto maturity si vybral nekvalifikovanú prácu v anglickom veľkosklade. Nechcel v škole strácať čas aj preto, že o pol roka bude otcom. Aké má jeho dieťa šance na lepšie vzdelanie, než majú jeho rodičia alebo stará mama?
Najnovšie údaje publikácie Education at a Glance, v ktorej OECD každoročne porovnáva vzdelávanie v členských krajinách, ukazujú vysokú pravdepodobnosť, že aj ďalšia generácia v slovenskej rodine skončí s nižším vzdelaním.
Deti po svojich rodičoch kopírujú úroveň vzdelania a s ním aj šance na uplatnenie na pracovnom trhu a v živote. Slovensko pritom patrí medzi krajiny OECD, kde je tento trend najvýraznejší.
Čo hovorí OECD o vzdelávaní na Slovensku Čítajte Predurčení na neúspech?
Ak na Slovensku rodičia neskončia strednú školu s maturitou, až 42 percent ich detí dosiahne rovnaké vzdelanie. Z tých, ktoré študovali ďalej, získali vysokoškolský titul iba tri percentá.
Priemerne v krajinách OECD kopíruje najnižšie vzdelanie svojich rodičov len 27 percent detí.
