BRATISLAVA. Pokiaľ ide o vzdelávanie, Slovensko sa v porovnaní s inými krajinami vymyká priemeru najmä v negatívnych parametroch. Dôvodov na radosť býva málo a citlivým miestom je, vôbec nie prekvapivo, hlavne financovanie.
Nasledujúce údaje priniesla najnovšia prehľadová publikácia OECD Education at a Glance 2016 , ktorá aj tento rok obsahuje široké spektrum dát a informácií o vzdelávaní vo vyše tridsiatich krajinách.
Gramotní a s počítačmi
Zabezpečenie vzdelávania pre všetkých je na zozname cieľov udržateľného rozvoja, ktoré si dlhodobo vytýčila Organizácia spojených národov.
Ukazovateľov, ktoré by to mali takéto vzdelávanie zabezpečiť, je desať a Slovensko zatiaľ spĺňa dva z nich. Máme dostatočný podiel dospelých s vysokou úrovňou čitateľskej gramotnosti, ako aj adekvátny počet počítačov na jedného študenta v školách.
Vzdelanie aj šance na dobré zamestnanie dedíme po rodičoch Čítajte Malý balík peňazí
V roku 2013 vynakladali krajiny OECD na primárne až terciárne vzdelávanie v priemere 5,2 percenta HDP, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 3,8 percenta HDP.
Tento údaj zahŕňa verejné aj súkromné výdavky. Keď sa pozrieme len na verejné výdavky na vzdelávanie, v roku 2013 boli v OECD v priemere 4,5 percenta HDP, na Slovensku 3,4 percenta HDP.
Zdroj: OECD (zdroj: SME - MM)Maturitu má väčšina
Slovensko má spomedzi krajín OECD spolu s Českou republikou jeden z najvyšších podielov dospelých ľudí s najvyšším stredoškolským vzdelaním. Maturitu má až 70 percent ľudí vo veku 25 až 64 rokov.
Bez prípravy je matematika slabá
Do predškolskej prípravy sa na Slovensku zapojí o desať percent menej detí, ako je priemer krajín OECD.
Na to, že chýbajúca predškolská výchova sa odráža na slabej úrovni matematickej gramotnosti, upozorňovali okrem OECD aj viaceré medzinárodné testovania.
Až 70 percent detí bez prípravy vykazuje slabé skóre, pričom šanca uspieť v matematických testoch sa zvyšuje už po jednom roku predškolskej prípravy.
Odborníci bez praxe
Na Slovensku sú študenti gymnázií menšinou, prevláda odborné vzdelanie. Aj keď si ho vyberie 44 percent žiakov, málokedy sa prepojí s praxou. Ich zručnosti preto neladia s potrebami trhu práce.
Kým v OECD prepája prax so štúdiom tretina študentov, do duálneho systému sa na Slovensku zapojilo iba šesť percent. Na porovnanie, v Rakúsku a vo Veľkej Británii tento podiel presahuje 47 percent.
V Nemecku, ktoré slúžilo pre naše školy ako vzor, získavalo praktické poznatky až 85 percent budúcich odborníkov.
