BRATISLAVA. Hranice medzi Slovenskom a Maďarskom sa zmenia, a to na základe návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice.
Vláda túto zmenu v stredu odobrila, schváliť ju musia aj poslanci Národnej rady SR. Zákon vstúpi do platnosti vtedy, keď začne platiť po súhlase poslancov Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici podpísaná v Amsterdame v januári tohto roku.
Zmena súvisí s riekami
Zmeny priebehu štátnej hranice zakotvené v zmluve súvisia s vodohospodárskymi úpravami rieky Ipeľ a požiadavkou na preloženie hraničnej čiary do novovybudovaného koryta toku a s kompenzáciou úbytku štátneho územia vzniknutého týmito vodohospodárskymi úpravami.
Podľa slovenskej ústavy treba zmeny štátnej hranice Slovenska schváliť ústavným zákonom, vysvetľuje sa v predkladacej správe k zákonu.
Vláda 3. júna 2015 schválila návrh na uzavretie zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom o štátnej hranici, zmluvu podpísali v Amsterdame.
"Hlavným dôvodom novej zmluvy je potreba zmeny charakteru spoločnej štátnej hranice s Maďarskom na hraničných vodných tokoch z pohyblivej na nepohyblivú, teda nezávislú od prirodzených zmien korýt hraničných riek. Zmluvou sa súčasne upravuje výmena častí štátneho územia v rovnakej rozlohe, teda v pomere 1:1. Výmenou sa zohľadnia vykonané vodohospodárske a iné stavebné práce," vysvetlila pre agentúru SITA Marta Fabianová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra.
Zmeny sa chystajú aj s inými štátmi
V súčasnosti platný charakter pohyblivej štátnej hranice na hraničných tokoch totiž spôsobuje zdĺhavé právne riešenia dôsledkov prirodzených zmien polohy koryta hraničných vodných tokov, ktorým sa štátna hranica prispôsobuje.
"V častiach štátneho územia, ktoré sa v dôsledku zmien štátnej hranice oddelia od štátneho územia Slovenskej republiky alebo Maďarska a pripadnú druhej zmluvnej strane, sa nenachádzajú trvalo osídlené územia," vysvetlilo ďalej ministerstvo vnútra. Nadobudnutím platnosti sa skončí platnosť Zmluvy medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave režimu na štátnych hraniciach, ktorú podpísali 13. októbra 1956 v Prahe.
Takáto zmena sa do budúcnosti pripravuje aj s Rakúskom a Poľskom.
Čo ešte schválila vláda
- Poslanci odobrili klimatickú dohodu z Paríža. Slovenská republika sa zaväzuje k zníženiu emisií skleníkových plynov. Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes 106 hlasmi odobrili ratifikáciu Parížskej dohody, celý proces zavŕši podpisom prezident SR Andrej Kiska. Nový dokument má priniesť obrat v boji proti klimatickej zmene, ktorá prostredníctvom globálneho otepľovania mení planétu a prináša extrémy počasia. Dlhodobým cieľom novej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie.
"Parížska dohoda je najdôležitejšia medzinárodná klimatická zmluva, ktorej cieľom je spomaliť otepľovanie Zeme." Povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) po tom, čo parlament dohodu odobril. Slovensko sa o znižovanie emisií skleníkových plynov podľa ministra už snaží.
- Kvalita starostlivosti o deti do troch rokov sa má zvýšiť. Zvýšenie kvality služieb starostlivosti o deti do troch rokov ako aj rozšírenie ponuky takýchto služieb je cieľom návrhu novely zákona o sociálnych službách, ktorý schválila vláda. Ako sociálna služba sa má stanoviť poskytovanie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku v čase, keď rodič alebo iná osoba, ktorá má toto dieťa zverené do osobnej starostlivosti, vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo vysokej škole.
Povinnosť vykonať hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie aj pre hlbinné vrty sa zavádzať nebude. Nová povinnosť sa mala týkať nielen vrtov ťažobných, ale aj prieskumných, avšak s výnimkou vrtov na skúmanie stability horninového prostredia, prieskumných vrtov pre stavby a závlahy, vrtov na monitoring hydrogeologického prostredia a vrtov pre životné prostredie.
Starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí bude náplňou práce nového medzirezortného orgánu - Rady vlády SR pre krajanské otázky. Rada bude mať na starosti strategické usmerňovanie výkonu štátnej politiky v tejto oblasti. Podľa vládou schváleného štatútu by sa tak malo dosiahnuť synergické riešenie krajanských záležitostí s vecne príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a ostatnými orgánmi štátnej správy. Rada napomôže aj pri efektívnej implementácii Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2020. Na čele rady bude minister zahraničných vecí.
Skoncovať s donekonečna otvorenými exekučnými konaniami, odbremenenie súdov od exekučnej agendy a tým pádom zlepšenie prístupu k spravodlivosti. To je cieľom zmien v Exekučnom poriadku. Novela je súčasťou reformného balíka, s ktorými prichádza ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Zmeny v zákone o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnom poriadku) majú popri zefektívnení exekúcií priniesť väčšie požiadavky na exekútorov, oveľa jednoduchší má byť aj odklad exekúcie. Novinkou je napríklad i zverejňovanie poverení na vykonanie exekúcie.
Poberatelia dávok v hmotnej núdzi si zrejme od budúceho roka hazardné hry na Slovensku nezahrajú. Ministerstvo financií SR navrhuje vytvoriť register, v ktorom budú evidovaní poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Cieľom novely zákona je podľa MF SR ochrana spotrebiteľa, ktorá má byť založená najmä na prevencii a požiadavkách založených na zodpovednom hraní. Evidované osoby, budú mať zamedzený prístup k hazardným hrám počas obdobia, ktoré bude špecifikované v zákone.
O pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania budú môcť žiadať aj mladí výskumní pracovníci. Upraví sa napríklad spôsob výpočtu úrokovej sadzby poskytovaných pôžičiek či rozšíri sa okruh žiadateľov o pôžičku. Novela upravuje spôsob výpočtu úrokovej sadzby pôžičiek, a to naviazaním na základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky (ECB). Doteraz boli úroky naviazané na výnos štátnych dlhopisov.
Vláda stanovila pravidlá pre náhrady škody pri porušovaní súťažného práva. Tie majú byť po novom konzistentné, čo zabezpečuje európska smernica, ktorú Slovensko preberá do svojho právneho poriadku. Ministerstvo spravodlivosti SR v tejto súvislosti vypracovalo návrh zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody vzniknutej porušením práva hospodárskej súťaže, ktorý dnes schválila vláda. Zákon ustanovuje pravidlá pre účinné uplatňovanie náhrady škody vzniknutej porušovaním súťažného práva.
Pri exekúciách a v osobnom bankrote sa budú meniť pravidlá. Zmeny upravujú vzťahy medzi súdmi, exekútormi a dlžníkmi. "Dlžník získa väčšiu mieru ochrany a exekútor väčšiu zodpovednosť za výkon exekúcie," informoval hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Zmeny v Exekučnom poriadku kladú väčšie požiadavky na exekútorov. Vďaka novinkám bude možné skoncovať aj s donekonečna otvorenými exekučnými konaniami. Oveľa jednoduchší má byť aj odklad exekúcie. Ďalšou navrhovanou novinkou je zverejňovanie poverení na vykonanie exekúcií. Jediným exekučným súdom na Slovensku bude Okresný súd v Banskej Bystrici.
Zákon o štátnej službe prinesie profesionálnu odpolitizovanú štátnu správu. Návrh vypracoval Úrad vlády SR, jeho potrebu odôvodnil tým, že doterajší zákon o štátnej službe bol novelizovaný 21-krát, no ani takýto veľký počet noviel nedokázal odstrániť viaceré nedostatky. Cieľom je pritom nielen zabezpečiť reformu štátnej služby, ale aj eliminovať nedostatky identifikované Radou Európskej únie. Prijatie nového zákona predstavuje jednu z podmienok vyplývajúcich pre Slovensko z Partnerskej dohody na roky 2014-2020.
Pravidlá zamestnávania príslušníkov tretích krajín, ktorí na území členských štátov Európskej únie vykonávajú sezónne zamestnanie, by sa mali zmeniť. Ministerstvo predložilo na vládu návrh novely zákona o pobyte cudzincov, ktorá má priniesť do našej legislatívy príslušnú európsku smernicu. Vláda ale o návrhu prerušila rokovanie. Ako uviedol hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík, k novele sa vrátia na rokovaní vlády o mesiac, ešte je potrebné doriešiť niektoré otázky.
Ľudia by v prípade zmeny zdravotnej poisťovne nemuseli viac vracať svoje staré preukazy poistenca. Ministerstvo zdravotníctva v novele zákona o zdravotnom poistení navrhuje túto povinnosť, za ktorej nesplnenie hrozí sankcia do 165 eur, vypustiť. Podľa rezortu ide o nadbytočnú a zbytočne zaťažujúcu povinnosť. Návrh dnes schválila vláda SR. Povinnosť vrátiť preukaz po zmene zdravotnej poisťovne sa v tomto roku dotkla viac ako 113.000 ľudí, tisícky z nich tak však neurobili.
Pre zrovnoprávnenie všetkých uznaných športov zjednotia vek talentovaného športovca na 23 rokov. Dôvodom zmeny sú hlavne špecifiká v technických a motoristických športoch, v ktorých je aktívny výkon športovej činnosti ovplyvnený najmä dosiahnutím určitého veku, napríklad plnoletosti. Tento parameter nebol v doterajšom zákone o športe zohľadnený a do výpočtu príspevku uznanému športu nezahŕňali v takýchto športoch mládež od 19 do 23 rokov. Novela má zabezpečiť rovnaký prístup pri posudzovaní členskej základne mládeže vo vzťahu k jednotlivým športom.
Beblavý: Niektoré zákony nič neprinesú
Štyri zo 17 zákonov, ktoré na zasadnutí prerokovala vláda, sú buď zlé alebo Slovensku prinesú len kozmetické úpravy. Je o tom presvedčený nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Beblavý.
Rozhodol sa v rámci vládou prijatých zákonov bližšie pozrieť práve na tie právne normy, ktoré sú z oblastí, ktorým sa dlhodobo venuje. Zároveň majú podľa neho všetky štyri zákony spoločné to, že sa dotýkajú oblastí zásadných pre Slovensko a vidieť na nich, že situáciu nezlepšujú alebo ju dokonca aj zhoršujú.
"Sú potvrdením toho, že tretia vláda Roberta Fica nemá lepší výkon ako prvá alebo druhá. Dokonca ho môže mať v niektorých oblastiach aj horší," zhodnotil Beblavý na dnešnej tlačovej konferencii v NR SR.
Napríklad návrh zákona o štátnej službe sa podľa poslanca prijal kvôli Európskej komisii, keďže bez jeho schválenia do konca roka by sa Slovensku zastavili eurofondy.
"Vláda ním ide predstierať depolitizáciu štátnej služby. V skutočnosti ide o kozmetické zmeny, ktoré nič nezmenia," zdôraznil Beblavý. Zákon podľa neho vytvorí Radu pre štátnu službu, ktorej ale nedá žiadne reálne kompetencie. Zároveň sa ním podľa Beblavého zavádza systém hodnotenia, podľa ktorého by malo byť možné prepustiť úradníka, ak nebude dosahovať výkon.
