BRATISLAVA. Pravdepodobnosť toho, že ďalší z netradičných ťahov lídra OĽaNO Igora Matoviča ho bude stáť poslanecký mandát, sa zvýšila. Hoci sa chce spoliehať na Ústavný súd, i keď ho zároveň nepovažuje za nezávislý, ústavný právnik mu veľkú šancu nedáva. Matovič tvrdí, že živnosť má aktívnu len formálne, a v skutočnosti nepodniká.
„Definícia toho, čo je podnikanie, je v Obchodnom zákonníku. Je to sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom s cieľom dosiahnuť zisk,“ vyhlásil s tým, že nič také nerobí.
Situáciu prirovnal k tomu, keď niekto má vodičský preukaz, no nešoféruje. Odvolal sa tiež na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu. Ten už v roku 2003 rozhodol, že len samotné oprávnenie na živnostenskú činnosť nemožno považovať za podnikanie.
Takýto argument podľa ústavného právnika Jána Drgonca neobstojí. „Najvyšší súd nerozhodoval o poslaneckom mandáte. Pán Matovič si vyberá jednotlivé hrozienka a používa ich vo svoj prospech tak, ako mu pasujú,“ dodal Drgonec. Podľa neho sú povinnosti a zákazy poslancov v tomto smere jednoznačné. V minulosti ich opísal už aj Ústavný súd, ktorý aktívnu živnosť poslancom zakázal.
Matovič nemôže rátať ani s podporou iných opozičných kolegov. „Aj nedokonalý zákon musí platiť pre každého,“ vyhlásil Martin Poliačik z SaS, ktorý vedie výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Ten bude posudzovať prehrešok.

Pokutu ešte neriešil
Peňažnú pokutu vo výške šiestich mesačných platov, približne 12-tisíc eur, dostal pritom Matovič za nezastavenú živnosť len nedávno - v júni. Výbor mu ju udelil za to, že mal ešte pred troma rokmi 21 dní aktívnu živnosť.
Obdobie jej pozastavenia sa skončilo pred pár dňami, a tak sa živnosť opäť aktivovala. Podľa zákona príde poslanec za opakované porušenie povinnosti o mandát.
Matovič argumentuje tým, že konanie sa v prvom prípade ešte neskončilo. Z pošty si totiž zatiaľ neprebral oznámenie o udelení pokuty.
„Vôbec som to neriešil. Je tam 18-dňová lehota,“ povedal poslanec. O opakovanom porušovaní pravidiel preto podľa neho nemôže byť reč. Okamžite po prebratí oznámenia hodlá napadnúť trest na Ústavnom súde.
Pre ukončenie prvého konania to však podľa právnika nič neznamená. „Schovávať sa za to, že si neprevezme rozhodnutie, a preto sa nemôže brániť na Ústavnom súde, je ako výsmech právneho štátu. Vie, aký je obsah rozhodnutia a aké sú jeho povinnosti,“ hovorí Drgonec.
Poliačik si chce v tejto otázke počkať na posudok o ktorý požiadal Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. „Od toho bude závisieť náš ďalší postup,“ povedal. Výbor by mal o prípade rokovať 20. októbra.
Ak trest odhlasuje, bude ho musieť odobriť ešte plénum aspoň 90 hlasmi. Aj toto rozhodnutie bude môcť Matovič napadnúť na Ústavnom súde.

Podporu by hľadal ťažko
Z vyjadrení členov jednotlivých strán to vyzerá tak, že podporu poslaneckých kolegov z iných strán Matovič nenájde.
Nepodrží ho Smer, SNS ani Most-Híd. „Zákony platia pre každého rovnako. Aj na pána Matoviča, aj na Bugára,“ reagoval šéf Mosta Béla Bugár. Keďže Matovič už raz za rovnaký prehrešok dostal pokutu, v tomto prípade sa podľa neho nedá uvažovať o opakovanom finančnom treste. „Zákon je jednoznačný, prvýkrát dostane pokutu, druhýkrát príde o mandát,“ dodal.
Podobne je o Matovičovej vine presvedčený aj Anton Hrnko z SNS. „Nemôže si niekto robiť dobrý deň zo svojich povinností,“ povedal.
Líder Obyčajných ľudí nenájde podporu zrejme ani u opozičných poslancov – v hnutí Sme rodina či v ĽSNS.
„Budeme chrániť opozíciu a jej poslancov. Ale ak sa preukáže flagrantné porušenie ústavného zákona, budeme rešpektovať ústavu,“ povedal Boris Kollár. Dodržiavanie zákonov avizovali aj kotlebovci.
Poliačik by Matoviča pri hlasovaní vo výbore síce nepodržal a zohľadňoval by len zákon, no pri hlasovaní v pléne by postupoval opačne. „Plénum môže brať do úvahy aj politické okolnosti,“ vysvetlil.
Podnet na Matoviča podala aktivistka a organizátorka protestov Gorila Alena Krempaská. Poslanec sa k situácii najprv nevyjadroval. Neskôr vysvetlil, že situáciu nechal dospieť tak ďaleko preto, aby poukázal na nezmyselnosť zákona a na zlomyseľnosť svojich politických oponentov. „Chcel som ukázať celému Slovensku, ako veľmi im záleží na tom, aby ma nejakým spôsobom odtiaľto vystrnadili,“ povedal.
Na otázku, kedy si plánoval opätovne pozastaviť živnosť, odpovedal, že „pôjde vtedy, kedy chce“.
V prípade, že by Matovič skutočne prišiel o poslanecký mandát, nahradil by ho projektový manažér Ján Marosz, ktorý vo voľbách skončil ako náhradník.

Opakované výstrelky
V prípade Matoviča nejde o prvé neobvyklé správanie. Problémy mal v minulosti nielen pre neprerušenú podnikateľskú činnosť. Už po prvom zvolení do parlamentu v roku 2010 tvrdil, že mu niekto ponúkal 20 miliónov korún, ak zariadi pád vlády.
Neskôr si tajne nahrával rozhovor s Radoslavom Procházkom (Sieť) o financovaní jeho prezidentskej kampane a opakovane sa podrobil aj testovaniu na detektore lži.
Predsedu parlamentu Andreja Danka naposledy v júni nahneval veľkými transparentmi a tričkami v parlamente ku kauze Bašternák. Danko tým zdôvodnil potrebu zmeniť rokovací poriadok.
Pred marcovými voľbami na Matoviča vytiahol premiér Robert Fico (Smer) z neznámeho zdroja kauzu údajných daňových podvodov. Mal sa ich dopustiť pri prepisovaní svojej firmy regionPress po vstupe do politiky. Matovič vtedy svoju nevinu dokazoval novinárom na povale rodinného domu svojej babky v Borovej pri Trnave.

Beata
Balogová
