Pred viac ako sto rokmi uvidel Enrique Stanko Vráz čosi nevídané. Český dobrodruh, fotograf a cestovateľ bol práve v meste Bolivar na rieke Orinoko, keď v istom tanečnom salóne ako jeden z prvých našincov na vlastné oči pozoroval a opísal zvláštny jav.
Tajomstvami opradená rastlina kráľovná noci zakvitla. „Jej kalich sa rozkladá a pod tiažou dole padá, žltú svoju stielku rozprestiera a z nej ako Venuša rodí sa biela koruna.
Ako v gloriole roztvára svoj lúčovitý veniec okolo žltkavého piestika a ružovkastých tyčiniek,“ príznačne dobe, senzácii a sentimentu cituje jedinečný Vrázov zážitok František Polívka v knihe Rastliny cudzích krajín z roku 1905.
„Puk za pukom rozkvitá - o polnoci stojí rastlina v zenite svojej krásy, veľká a hrdá. S ránom sa jej kvety zatvárajú a navždy odumierajú. Len jednu noc žije, len jedinú noc túži po láske nádherný kvet kráľovnej noci,“ pokračuje.
Možno mu vtedy mnohí ani neverili, aj malé decko predsa vie, že kvety kvitnú cez deň a ich rozmanité kvetenstvá časujú puky do pozoru so slnečným svitom. Cestovatelia si zvyknú všeličo navymýšľať.
Kaktusári môžu striehnuť
„Ide o veľmi známy kaktus z rodu selenicereus, ktorý skutočne zakvitá v noci a dokonca je to tak, že celá generácia týchto kaktusov zakvitne v jedinú noc,“ vysvetľuje Ján Čapka, záhradník z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Bratislave.
„Znamená to, že celý rok nič a potom v celej oblasti súčasne rozkvitnú všetky naraz. Prichystá sa viac pukov, otvárajú sa, až keď sa zotmie, zakvitnú a na druhý deň z nich už nie je nič. Je to nádhera, keď kvitnú.“
