BRATISLAVA. Koncerty s rasistickými textami, výstavy o vymyslenej genocíde Slovákov či grilovačky s kotlebovcami. Trnava sa čoraz viac stáva terčom aktivít extrémistov.
Tí následne na internete chvália primátora Petra Bročku za to, že im poskytuje priestor.
Bročka najprv povolil niekoľkým kontroverzným aktivistom vrátane Kotlebovho kolegu Mariána Mišúna urobiť začiatkom septembra v budove trnavskej mestskej polície prednášku o údajnej genocíde slovenského národa.
Potom začali na internete kolovať fotky Bročku s ľuďmi blízkymi strane Mariana Kotlebu. Tento týždeň sa zase v Trnave ľudia vzbúrili proti chystanému koncertu neonacistickej kapely Krátky proces.
Koncertovanie Krátkeho procesu v Trnave nemusí súvisieť s prístupom Bročku k tejto téme, tvrdí Irena Biháriová z organizácie Ľudia proti rasizmu. Na druhej strane poskytnutie priestorov pre prezentáciu Mariana Mišúna podľa Biháriovej medzi extrémistami zarezonovalo.
„Hoci si možno nemyslel, že bude neonacistom otvárať cestu, oni to takto čítajú a to je zle,“ povedala Biháriová.
Primátor odmieta tvrdenia, že by radikálov podporoval. Hoci Mišúnovi poskytol priestory mesta, ku kapele by taký ústretový nebol. Ide podľa neho o klasických neonacistov z deväťdesiatych rokov.
„Súkromný klub nie je verejný priestor a mesto naň nemá dosah. Keby malo, akcia by určite nebola povolená,“ povedal Bročka.
Kapelu Krátky proces ľudia v Trnave odmietli Čítajte Prednáška o genocíde
Mišúnova prednáška mala byť súčasťou výstavy, ktorú pôvodne plánovali uskutočniť 29. augusta v Župnom dome v Púchove. Prevádzkovatelia však nakoniec priestory na jej konanie neposkytli.
Trnavský primátor Bročka s tým problém nemal.
Mišún sa pritom objavuje v spoločnosti neonacistov a z trnavskej mestskej polície ho prepustili po tom, ako podpálil vlajku Európskej únie a obvinili ho z prečinu výtržníctva.
Vyhodili ho aj z miestneho odboru Matice slovenskej v Púchove. Matica na Mišúna v roku 2010 podala trestné oznámenie za jeho rasistický slovník.
„Demokracia a sloboda prejavu je okrem iného aj o tom, umožniť človeku hovoriť, až kým na danom fóre svojím názorom neprekročí zákon. Toto je pre mňa základ. Je mi úplne jedno, či to bude najposlednejší z posledných, prezident krajiny, alebo ktokoľvek medzi tým. V slobodnom kráľovskom meste mu nebudem upierať právo hovoriť,“ napísal vtedy vo svojom stanovisku Bročka.
Na sociálnej sieti ho za to kritizovali občania aj aktivisti.
„Je rozdiel medzi tým, že ich nezakážeš, a tým, že im dáš legitimitu prostredníctvom toho, že im poskytneš mestské priestory,“ odkázala starostovi Petra Régnacq Trnková z nadácie Zastavme korupciu.
To, akú možnosť pôsobenia vo verejnom priestore poskytne spoločnosť ľudom s extrémistickým pozadím, závisí od toho, ako je v spoločnosti vnímaná sloboda slova a tiež problematika totalitných ideológií, tvrdí politológ Tomáš Nociar.
V Nemecku, kde významnú úlohu zohráva historická vina spojená s nacistickým režimom, by niečo také neprichádzalo do úvahy. V Spojených štátoch, kde je sloboda slova voľnejšia, k takýmto situáciám dochádzať môže, vysvetľuje Nociar.
„Napríklad rasistická organizácia ako Ku-Klux-Klan verejne pochoduje v niektorých mestách,“ dodal.
Keď hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu Čítajte Fotky s extrémistami
Nie je to jediný prípad, keď bol Bročka v kontakte s extrémistami. Na internete kolujú fotografie, na ktorých pózuje s ľuďmi blízkymi strane Mariana Kotlebu.
Za jedným stolom napríklad sedí s Radovanom Hynekom (vľavo) a Petrom Hamalom (vpravo). Hamala vo voľbách kandidoval za Kotlebovu stranu, Hynek je jej výrazným podporovateľom.
(zdroj: Facebook/ Peter Bročka )Fotografia vznikla podľa Bročku počas niekoľkotýždňovej brigády na novom cyklochodníku. Počas jesene sa tam vystriedala asi stovka ľudí.
„Nikdy nevieme, kto príde, ľudia sa neprihlasujú, nepodpisujú. Buď robia, alebo neprídu. Neviem, odkiaľ by som mal vedieť, kto je kto alebo aké sú jeho ideologické, alebo iné názory,“ povedal Bročka.
Trnavský primátor Peter Bročka pózuje s Kotlebovcom Radovanom Hynekom. (zdroj: Facebook/Peter Bročka)Vtedy kandidátka ĽSNS ešte neexistovala.
Na druhej fotografii, kde pózuje s Hynekom, ide o grilovačku v meste. Aj na nej sa podľa Bročku zúčastnilo množstvo ľudí a nedá sa odhadnúť, kto príde.
„Zase sme pri tom istom. Neviem si ani predstaviť nejakú kontrolu alebo lustráciu osôb, ktoré sa na podobných akciách zúčastnia. Pripadá vám to ako grilovačka s extrémistami?“ pýta sa Bročka.
Hynek mu pri tom v otvorenom liste ďakoval za organizovanie prednášky s Mišúnom a hovoril, že sa poznajú. „Nebudem predstierať, že sa nepoznáme a že si netykáme,“ píše Hynek.
Kapelu odmietli
Ďalším momentom v Trnave, keď sa extrémisti snažili dostať do verejného priestoru, bolo pozvanie kapely Krátky proces miestnym podnikom City club Trnava. Predstavitelia klubu pritom vedeli, o akú kapelu ide. Na nátlak verejnosti koncert zo svojho plánu neskôr stiahli.
Krátky proces začal pôsobiť v 90. rokoch a stal sa kultovou hudobnou skupinou medzi neonacistami. Množstvo jeho textov otvorene propaguje rasovú, náboženskú a inú nenávisť a priamo velebí slovenský fašistický štát, tvrdí Daniel Milo, bývalý expert ministerstva vnútra na extrémizmus.
„Skupina, ktorá mala skladby ako Apartheid, Zničme Shalom alebo Rež a rúbaj je jasným predstaviteľom neonacistickej hudobnej scény,“ povedal Milo.
Hoci sa jej členovia prezentujú ako vlastenci a nacionalisti, o ich pravej identite napovedá refrén jednej skladby Juden Mordu: „Zdvihnite pravicu, hajlujte s nami.“
Tento hudobný žáner dokáže tlmočiť politické posolstvo krajnej pravice zjednodušene na malom priestore bez toho, aby musel poslucháč čítať rôzne politické manifesty alebo programy, tvrdí Nociar.
„Slúži teda ako nástroj propagandy, ktorá môže pomáhať oslovovať a regrutovať potenciálnych, predovšetkým mladých podporovateľov,“ povedal Nociar.
Po tlaku verejnosti zrušili extrémistom ďalší koncert Čítajte Rasizmus nevideli
Po roku 2000 sa polícia začala viac zameriavať na koncerty neonacistov a spolupracovala s organizáciu Ľudia proti nacizmu. Aktivisti vtedy podľa Biháriovej podali podnet na frontmana kapely Rastislava Rogela za šírenie rasovej neznášanlivosti. Súčasťou bola aj nahrávka skupiny, prepisy textov a informácie o členoch kapely.
Najprv sa nahrávky stratili, potom ich polícia nechala ohodnotiť v Británii, aby sa určilo, či spevákom je naozaj Rogel. Trestné stíhanie však nezačala.
„Prvý raz sa to vyslovene fyzicky stratilo, druhýkrát šla dostratena celá záležitosť,“ povedala Biháriová.
Neskôr kapela zmenila názov na Juden Mord a potom sa na niekoľko rokov odmlčala. Pred niekoľkými rokmi kapela opäť obnovila svoju činnosť s pôvodným názvom. Po neoficiálnych koncertoch sa teraz snaží preraziť aj v bežných kluboch.
„Snaží sa nadviazať na slávu a úspech starého Krátkeho procesu a jeho nasledovníka Juden Mord,“ tvrdí Milo.
Hoci sa v novom albume už nehajluje, texty obsahujú množstvo rasistických odkazov. „Otcovia, robte niečo, chceme sa s bielymi deťmi hrať,“ spieva v jednej kapele detský zbor.
Boj s extrémizmom
- Extrémistické symboly sú šikovne prezentované tak, aby neobstáli na súde ako dôkaz.
- Chýba odbor súdneho znalectva pre extrémizmus.
- Verejnosť prestáva byť citlivá na takéto prejavy.
- Ministerstvo spravodlivosti už pripravuje zmeny.
- Zmení sa definícia rasovo motivovaného trestného činu.
- Takisto sa zmení definícia extrémistického materiálu.
- Konania v tejto oblasti by mali spadať pod Špecializovaný trestný súd.
- Vybuduje sa osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu.
Beata
Balogová
