Aká je vaša najsilnejšia spomienka na Václava Havla?
Iveta Radičová. (zdroj: Archív SME/Vladimír Šimíček)Iveta Radičová, sociologička, bývalá slovenská premiérka
Bolo to niekedy v polovici osemdesiatych rokov. Práve v tom čase som si prečítala jeho esej Moc bezmocných. Bola, pravdaže, vtedajšími politickými kruhmi zakázaná a šírila sa len v samizdate.
Esej povzbudzuje občanov totalitných režimov nájsť v sebe odvahu nežiť v klamstve a vzbúriť sa napríklad aj proti takým nezmyselným nariadeniam, akým bolo do výkladu zeleninárstva medzi cibuľu a mrkvu umiestniť plagát s heslom: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“ Havel v eseji podčiarkuje, že dôstojný život sa dá prežiť, len ak sa nepodriadime tyranii klamstva.
Druhý veľmi silný zážitok s Václavom Havlom som mala v novembri 1989, keď na pražskej tribúne povedal to svoje známe a dnes už rôzne interpretované: „Nech láska a pravda zvíťazia nad lžou a nenávisťou“.
S odstupom času aj sám Havel vysvetľoval svoje slová zo značného nadhľadu. Lenže musím sa priznať - ja jeho slová beriem veľmi vážne dodnes. Dodnes som presvedčená, že svet sa dá pohnúť k lepšiemu. Ak by som o tom nebola presvedčená, do politiky by som nešla.
A do tretice - Slávnosť, keď si pán Havel prišiel napriek zlému zdravotnému stavu prebrať medzinárodnú Cenu Jána Langoša.
Bolo to 10. októbra 2011 v Prahe. Nevedela som, že naše stretnutie je posledné. Rozprávali sme sa. V jeho očiach bolo všetko to, čo bolo preňho typické predtým, než výrazne zoslabol v dôsledku chorôb. Bolo v nich plno života, nápadov, ale aj nadhľad.
Mal aj slávnostný príhovor. Žiadal nás, všetkých prítomných, aby sme vyžarovali to, čo bolo typické pre Janka Langoša – vnútorný pokoj, pretože ten je najdôležitejší.
Václav Havel bol morálnou autoritou v časoch totalitných a takým pre mňa ostal dodnes. Keď sa stal československým prezidentom, ani vtedy nezabudol na dôležitosť etiky v politike a neustále ju pripomínal.
Osobné rozhovory s ním, či už počas mojej prezidentskej kampane, na festivale Pohoda, alebo už aj v pozícii premiérky si nielen dobre pamätám, ale majú na moje myslenie veľký vplyv a sú pre mňa stále inšpirujúce.
A keby sa ma niekto spýtal, kam by som chcela posunúť Slovensko, o akej krajine snívam, odpovedala by som opäť slovami Václava Havla: „O republice samostatné, svobodné, demokratické, o republice hospodářsky prosperující a zároveň sociálně spravedlivé, zkrátka o republice lidské, která slouží člověku, a proto má naději, že i člověk poslouží jí. O republice všestranně vzdělaných lidí, protože bez nich nelze řešit žádný z našich problémů – lidských, ekonomických, ekologických, sociálních a politických.“
Politika práve dnes nutne potrebuje ľudí, ktorí budú podobne ako Václav Havel bojovať proti lži, falošnosti a korupcii a budú presadzovať hodnoty a morálku vo verejnom živote. A takíto politici potrebujú zázemie, podporu od občanov, aby mali šancu v politike prežiť a presadzovať tieto hodnoty.
Ľudia stáli v radoch, aby ho videli. Václav Havel by mal 80 rokov Čítajte Milan Kňazko, herec, bývalý politik
S Václavom Havlom som sa zoznámil na záhradnej párty u Honzu Třísku v lete roku 1972, kam ma zobral režisér Peter Weigl, s ktorým som v tom čase točil operu Faust a Margaréta.
