Mal by pred sebou kávu, cigarety, bol by strapatý a asi by sa usmieval. Bol to veselý človek, žiadny „morous“, hovorí Milan Kňažko, keď opisuje, ako by vyzerala socha Václava Havla, keby ju navrhoval on.
„Václav bol veľmi skromný človek a určite by nechcel mramorovú sochu. Ale vybudovať krásny park s letnou pivárňou a dobrou hudbou a čitárňou, niečo, kde by sa ľudia dobre cítili, dali si pivo a mali by dotyk s kultúrou len s malou tabuľkou, že je pre spomienku naňho, to by sa mu určite veľmi páčilo,“ mieni Magda Vášáryová.
Človek - symbol zmeny
Havel zostáva aj po desaťročiach od Nežnej revolúcie najvýraznejším symbolom zmien vo východnej Európe. Kým v zahraničí je jeho meno stále silným fenoménom, havlovský odkaz na Slovensku sa akoby už strácal.
Vydanie doteraz úplne neznámych zápiskov z väzenia, fotografická publikácia Hele, Havel! vytvorená z náhodných momentiek zachytených neprofesionálnymi fotografmi či celý medzinárodný divadelný festival zorganizovaný pražským národným divadlom ako pocta Václavovi Havlovi - to všetko sa objavuje v týchto dňoch v Česku pri príležitosti nedožitej osemdesiatky ich bývalého prezidenta.
Havel nenechal pokračovanie svojho posolstva na náhodou, postaral sa o založenie knižnice nesúcej jeho meno, na ktorú významne prispel miliardár Zdeněk Bakala. A čo na Slovensku? Pripomíname si ho vôbec nejako?
Havel nebol predsa len českým prezidentom, vo veľmi dôležitej ére reprezentoval celé Československo, jeho prínos k slobode nášho národa od totalitného režimu je nespochybniteľný.
Jediná tabuľka
Kým sôch pápeža Jána Pavla II., s ktorým Havla spája prinajmenšom podiel na páde komunizmu, máme na Slovensku hneď niekoľko, Havel nemá na Slovensku pomenovanú po sebe ani len ulicu či námestie.
