Na jeseň 1938 sa na vojnu chystala aj Bratislava. Najväčšie slovenské mesto bolo v obrannom systéme Československej republiky unikátom.
Keď sa po I. svetovej vojne tvorili hranice Československej republiky, jej vedúci predstavitelia sa snažili zo strategického hľadiska posunúť hraničnú líniu čo najďalej od Bratislavy.
Na základe Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920 pripadlo novému štátu aj územie na pravom brehu Dunaja známe ako Bratislavské predmostie. Jeho súčasťou bola obec Petržalka, ktorú spájal s Bratislavou jediný most. Čunovo, Rusovce a Jarovce patrili až do roku 1947 Maďarsku.
Generál z Afriky opevňuje hranice
Prvé pevnosti vyrástli v Bratislavskom predmostí už v prvej polovici 30. rokov minulého storočia. A to aj napriek tomu, že sa Československo v mierovej zmluve s Rakúskom z roku 1919 zaviazalo, že na pravom brehu Dunaja žiadne vojenské objekty nevybuduje. Mužom, ktorý to ignoroval, bol generál Josef Šnejdárek.
Uznávaný veliteľ zbieral v mladosti skúsenosti vo francúzskej cudzineckej légii, niekoľko rokov pôsobil v Afrike, ktorú si obľúbil. Počas prvej svetovej vojny nadviazal kontakty s československým zahraničným odbojom a výrazne sa podieľal na formovaní mladej republiky. So svojimi jednotkami sa vyznamenal v boji proti Poliakom o Těšínsko i proti maďarským boľševikom Bélu Kúna na Slovensku.
