Odkedy sa politickí a vojenskí lídri Československej republiky začali zaoberať hrozbou nemeckého útoku?
Už na začiatku 30. rokov, ešte skôr než sa dostal v Nemecku k moci Adolf Hitler. Odmietavý postoj Nemecka k územnému usporiadaniu Európy po I. svetovej vojne, jeho snahy o rovnoprávnosť v zbrojení, krach Ženevskej konferencie o odzbrojení a odchod Nemecka zo Spoločnosti národov v roku 1933 vyhodnotili vojenské kruhy v Československu ako potenciálne riziko. Nebezpečenstvo však bolo teoretické. Nevedelo sa kedy ani proti akému silnému nepriateľovi sa bude bojovať. Nemecká armáda bola začiatkom 30. rokov ešte slabá a predpokladalo sa, že na prípravu bude mať Československo dosť času.
Ako reagovalo velenie Československej armády?
Pohotovo. Iniciovalo vznik Najvyššej rady obrany štátu a postupne sa spustila reorganizácia armády. Pripravovala sa zmena veliteľskej štruktúry, novinky sa týkali aj výzbroje. Uvažovalo sa o vytvorení tankových jednotiek či o modernizácii letectva.
Čo rozhodlo o budovaní sústavy opevnení na hraniciach?