Bratislava 28. apríla (TASR) - Na májovej schôdzi NR SR by mali poslanci rozhodnúť, či sa budú platiť koncesionárske poplatky za službu verejnosti, alebo tak ako dnes za prijímač.
Na programe schôdze sú totiž dva rozdielne poslanecké návrhy zákonov o koncesionárskych poplatkoch, oba nemenia ich výšku, ale vymáhateľnosť. Tomáš Galbavý (SDKÚ) predkladá návrh, ktorý je blízky predstavám vedenia STV. Poslanci Dušan Jarjabek (nezávislý) a Dušan Čaplovič (Smer) predložia návrh, ktorý sa podobá návrhu Ministerstva kultúry SR. "Starý zákon je viazaný na televízny a rozhlasový prijímač. My uznávame slobodu prístupu k informáciám aj právo na súkromné vlastníctvo, preto nechceme, aby sa vstupovalo do bytov kvôli kontrole," povedal Čaplovič. Navrhuje teda, aby sa platil spoločný poplatok 140 korún za službu vo verejnom záujme, ku ktorej má prístup každý. "Aj taký poslanec Mikloško, ktorý nemá televízor, chodí k susedovi pozerať hokej," názorne vysvetlil prístup k službe. Právnické osoby by mali platiť viac podľa počtu zamestnancov, napríklad do 50 zamestnancov platí sadzba 280 korún. Poslanci Čaplovič a Jarjabek však navrhujú zachovať 50-percentnú zľavu pre dôchodcov, aj úľavu pre ľudí v hmotnej núdzi. "Výber poplatkov je dnes 60-percentný, my chceme dosiahnuť minimálne 80 - 90 percent," dodal Čaplovič. Navrhovatelia vypočítali, že by tak Slovenský rozhlas mal dostať 731,8 milióna korún z poplatkov a STV 1,7 miliardy. Od fyzických osôb by tak vybrali o 30,5 percenta viac ako dnes, od právnických o 104 percent viac. Poplatok by si televízia a rozhlas delili percentom 70 ku 30.
Poslanci navrhujú, aby zákon začal platiť 1. septembra 2005. Chcú však, aby ustanovenia o tom, aby išlo 20 percent z koncesionárskych poplatkov do pôvodnej tvorby, začalo platiť až 1. januára 2006.
Galbavého návrh viaže platenie koncesionárskych poplatkov na používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov, ako je to teraz. Poplatok má podľa neho platiť vlastník, alebo užívateľ prijímača, ale aj samostatne zárobkovo činná osoba, či právnická osoba, ktorá používa rozhlasový prijímač alebo televízny prijímač na podnikanie. Za rozhlas by podľa návrhu fyzické i právnické osoby platili 40 korún mesačne a za televíziu 100 korún. Dôchodcovia majú 50-percentnú zľavu, oslobodení sú cudzinci na pobyte do troch mesiacov, či ťažko zdravotne postihnutí. Poplatok by neplatili aj prevádzkovatelia rozhlasového alebo televízneho vysielania, zariadenia sociálnych služieb alebo humanitárne zariadenia, väznice a ústavy na výkon väzby. Oslobodené by boli aj predškolské zariadenia, školy, zdravotnícke zariadenia s lôžkovými oddeleniami, zastupiteľské úrady cudzích štátov a medzinárodné vládne organizácie.
Poplatky môže podľa Galbavého návrhu zákona vyberať televízia a rozhlas, ale aj iná právnická osoba na základe zmluvy. Kontrolu poplatkov by vykonávala STV a SRo. Návrh zákona im totiž dáva právo vykonať jednorazové technické zameranie na zistenie prijímačov v domácnostiach fyzických osôb a v objektoch právnických osôb. Zákon určuje poplatok z omeškania až vo výške 5000 korún u fyzických osôb a 15 000 korún u právnických osôb za každý, aj len začatý mesiac omeškania, a to za každý prijímač. Keby však začal platiť návrh opozičných poslancov, za omeškanú platbu by koncesionár dostal upomienku. Galbavý navrhuje účinnosť zákona od 1. júla 2005.
