BRATISLAVA. Vládnemu zákonu o štátnej službe, ktorým sa bude v októbri zaoberať parlament, chýba podľa poslankyne NR SR Veroniky Remišovej (OĽaNO-NOVA) orientácia na službu občanovi.
Ako povedala v pondelok pre agentúru SITA, práve to má byť zmyslom existencie celej štátnej správy. Upozornila, že nový návrh zákona zásadným spôsobom nerieši súčasný stav spolitizovanej štátnej správy a pochybuje, že bude účinným nástrojom proti čistkám, ktoré prichádzajú po zmenách vlády alebo vedenia na ministerstve.
Poukazuje na neprofesionálnosť
„Takisto nerieši motiváciu a profesionalitu zamestnancov a už vôbec v zákone nenachádzam žiadne inovatívne nástroje v porovnaní s fungovaním štátnej služby v iných krajinách, ako sa to snaží prezentovať úrad vlády,“ povedala s tým, že kam môže viesť neprofesionálnosť v štátnej správe sme mohli vidieť na nedávnych prípadoch v kauze násilného odvedenia malého Marca alebo pochybení v resocializačnom zariadení v Galante, kde zlyhali najmä štátni úradníci a dôsledky nesú najmä najzraniteľnejší, a to deti.
Politický život a kultúra majú podľa Remišovej kľúčový vplyv na fungovanie štátnej služby v krajine. „Stranícke konexie, prepojenie medzi politikmi a štátnymi funkcionármi sú častými problémami v snahe reformovať štátnu správu. Problémom sú takisto prepojenia medzi biznisom a štátnou správou,“ konštatovala.
Zhoršovanie politickej morálky
Podľa opozičnej poslankyne nie je zriedkavé, že ľudia z biznisu idú do štátnej správy a naopak.
„Napríklad pani Zitá Táborská, predsedníčka ÚVO, pracovala pre jednu z najväčších poradenských firiem Process management, ktorých by teraz mala zo svojej pozície kontrolovať. A naopak, minister Viliam Čislák odchádza z postu ministra zdravotníctva na pozíciu v Pente, najväčšieho privátneho hráča v zdravotníckom biznise. Skúsenosti z biznis sféry určite nie sú v štátnej sfére na škodu, pokiaľ funguje otvorenosť a kontrola potenciálneho konfliktu záujmov. Nový zákon tieto oblasti nezlepšuje,“ zdôraznila Remišová.
Nebezpečenstvom pre profesionálnu, transparentnú a otvorenú štátnu službu je podľa opozičnej poslankyne aj zhoršovanie politickej morálky v krajine, ktorá je často identifikovaná ako hlavná príčina korupcie.
„Žiaľ, zákon vymenúva len zopár zásad, ktoré by štátny zamestnanec nemal robiť. Jednou z nich je napríklad prijímať dary. Aj tu však zavádza ťažko pochopiteľnú výnimku pre dary poskytované pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach,“ upozornila Remišová.
Oficiálne rokovanie môže byť podľa nej napríklad aj rokovanie so zástupcami finančných skupín. „Nevidím dôvod, aby boli takéto dary vyňaté,“ povedala poslankyňa OĽaNO-NOVA.
Odpolitizovanie štátnej služby
Vládou schválený zákon o štátnej službe má priniesť väčšiu profesionalizáciu a odpolitizovanie štátnej služby. Podľa Úradu vlády SR, ktorý je predkladateľom normy, ide o reformu štátnozamestnaneckých vzťahov.
Nový zákon o štátnej službe je budovaný na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia štátnych zamestnancov, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania, zdôrazňuje sa v materiáli.
V zákone sa navrhuje na skvalitnenie vykonávania štátnej služby zriadiť Radu pre štátnu službu ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán. Základnou úlohou tohto orgánu bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná, a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca. Má mať päť členov a voliť ich bude parlament.
Rovnako dôležitým nástrojom riadenia ľudských zdrojov bude vytvorenie Centrálneho informačného systému štátnej služby, pozostávajúceho z viacerých registrov (registra výberových konaní, registra úspešných absolventov, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest a registra štátnych zamestnancov).
Tie budú slúžiť nielen pre potreby služobných úradov a štátnych zamestnancov, ale aj pre uchádzačov o štátnu službu, vysvetlili z Úradu vlády SR. Cieľom novej právnej úpravy je zabezpečiť vyššiu transparentnosť výberových konaní pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest.
