Nitra 1. mája (TASR) - Teplé jarné dni, časté zmeny počasia i prebudená príroda dávali v máji gazdom na starej dedine dostatok príležitostí na tvorbu predpovedí a pranostík. Podľa počasia odhadovali, akú úrodu majú očakávať na poli, vo vinohradoch i záhradách.
Svedčia o tom pranostiky Studený máj v stodole raj, Florián úrodu nám chráň, Máj chleba daj, Májové blato hotové zlato, či naopak Suchý máj, skúpy rok. Ak bolo v prvej dekáde mesiaca viac daždivých dní, gazdovia predpovedali, že Na Stanislava orechy nám doráňa a Májová kvapka dažďa hodná je dukáta.
Napriek prebudenej prírode a teplým dňom sa roľníci obávali nočných mrazov, ktoré by mohli poškodiť vinohrady, kvety ovocných stromov i mladé rastlinky v záhradách. O dňoch, na ktoré v starých kalendároch pripadali sviatky svätých a mučeníkov Pankráca, Serváca a Bonifáca (od 12. do 14. mája), hovorili, že sú to dni "zamrznutých svätých." Ak na Pankráca primrzlo, hospodári varovali - Ak je na Pankráca mráz, bude ešte sedem ráz. Na druhý deň, na Serváca vraveli s nádejou - Pred Servácom nebolo leta, po Servácovi nebude mrazu. Definitívne mala podľa želania gazdov zima skončiť svoje panstvo nasledujúci deň, na Bonifáca. Hovorí o tom príslovie, podľa ktorého Keď na Bonifáca potok hučí, to sa s nami zima lúči.
Sviatok mučeníčky Žofie, nasledujúci po "zamrznutých svätých", vítali vinohradníci príslovím Už nám svätá Žofia vinohrady rozvíja. Aj pastieri, ktorí vyhnali ovce na pašu už pred Veľkou nocou, vítali teplé májové dni s nádejou. Ak bolo na Želmíru (23. mája) pekne a teplo, gazdovia s uspokojením konštatovali: Keď sa na Želmíru začnú včely rojiť, môže bača ovcu dojiť.
