BRATISLAVA/VIEDEŇ 1. mája (SITA) - Na Slovensku po prvom roku členstva v Európskej únii v podstate žiadne zásadné zmeny nie sú pozorovateľné. Zásadné zmeny, a to sú radikálne hospodárske reformy, totiž SR absolvovala už pred vstupom. Jedinou viditeľnou zmenou je zmiznutie kolón áut na hraniciach Slovenska s Rakúskom, keď v podstate túto hranicu môžeme bez problémov prekračovať, povedal analytik Zdenek Lukas z Viedenského inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnávacie štúdie v Rakúsku. Čo sa týka zviditeľnenia sa Slovenska v európskom priestore, pozornosť vyvolali podľa neho práve hospodárske reformy.
Ako Lukas spresnil, predovšetkým plošná 19-percentná daň vzbudila pozornosť nielen obchodníkov, ale aj politikov a rozhodujúcich stratégov napríklad na rakúskej hospodárskej scéne. “Cítili sa povinní reagovať a zaviedli v priebehu roka 2004 nižšiu daň pre firmy. Inými slovami, bol to bezprostredný dopad vašej plošnej dane na rakúsku hospodársku scénu,” uviedol analytik.
Hospodárske reformy majú však podľa Lukasa aj svoju odvrátenú stranu. “Každá hospodárska reforma je spojená s tým, že niekto stráca a niekto získava. Z titulu dosť reštriktívnych reforiem týkajúcich sa predovšetkým prerozdeľovania sociálnych dávok sa domnievam, že tieto reformy boli dosť tvrdé.” Za značne tvrdú označil Lukas aj reformu zdravotného systému, keď podľa neho je možné očakávať, že kvalita zdravotnej starostlivosti bez privátneho pripoistenia bude klesať. Závažným problémom, ktorý sa na Slovensku nepodarilo zatiaľ preklenúť, je aj vysoká nezamestnanosť.
Pokiaľ ide o regionálne rozdiely, ani po prvom roku k žiadnemu zásadnému zmenšeniu disparít nedošlo. Je to spôsobené aj tým, že prevažná väčšina zahraničných investorov, ktorí "prejavujú narastajúci záujem o slovenskú ekonomiku práve na základe dôveryhodných hospodárskych reforiem", sa jednoznačne orientujú na západ Slovenska, kde je lepšia infraštruktúra. Tá je na východe Slovenska silne "podvyvinutá".
Okrem toho, pri projektoch v rámci štrukturálnych fondov EÚ, ktoré majú tieto rozdiely zmenšovať, je potrebné národné spolufinancovanie a “mnoho, mnoho vedomostí, čo sa týka precízneho vypracovania projektov“. Vo veľa prípadoch organizácia, ktorá projekty realizuje, musí ich kompletne predfinancovať, až po ich dokončení EÚ financie prevedie, čiže sú veľmi náročné na tzv. medzifinancovanie”.
Hospodárske reformy na Slovensku však celkovo viedli k mnohým pozitívnym aspektom, nielen k zrýchleniu hospodárskeho rastu, ale aj, "čo je naozaj prekvapujúce, že napriek ďalšiemu uvoľňovaniu cien, bola inflácia minulý rok nad očakávanie nízka". Prosperitu však nemožno spájať s bezprostredným vstupom do únie. "Neprichádza zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac, ale bude to trvať niekoľko rokov. Aj keď slovenská ekonomika rastie podstatne rýchlejšie než západné ekonomiky, priepasť životnej úrovne v nových členských štátoch v porovnaní s najvyspelejšími členmi je značná a bude to trvať povedzme desaťročie, kým Slovensko najvyspelejšie západné ekonomiky doženie, respektíve predbehne,” hovorí Lukas.
V súvislosti s porovnaním desiatky štátov, ktoré pred rokom vstúpili do EÚ, Lukas citoval závery štúdie poradenskej firmy Standard and Poor´s. Podľa nej, z pohľadu atraktívnosti hospodárskeho priestoru sa slovenská ekonomika nachádza na porovnateľnom stupni ako Maďarsko a Česká republika a už predstihla poľskú ekonomiku. Z pohľadu sektorov Lukas vyzdvihol “jednoznačne nebývalý rozvoj automobilového priemyslu, keď na konci dekády by slovenský automobilový priemysel mohol byť na svetovej špičke pokiaľ ide o produkciu automobilov na obyvateľa". Podľa neho nemožno zabudnúť ani na rozvoj elektronického a optického priemyslu.
