BRATISLAVA 1. mája (SITA) - Rok od vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) hodnotia slovenskí europoslanci pozitívne. Ako v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie (STV) O päť minút dvanásť poznamenal europoslanec Milan Gaľa (SDKÚ), je presvedčený, že občania sa cítia byť v pásme stability a práva. Europoslankyňa Irena Belohorská (ĽS-HZDS) uvítala, že rómska menšina bola uznaná za európske etnikum, pretože Európa pochopila, že je to problém celej Európy, nie len Slovenska. "Slovensko bolo jednoznačne viac príjemcom ako donorom," zhodnotila. Anna Záborská (KDH) skonštatovala, že sa nenaplnili negatívne prognózy o vysokom stúpaní cien za potraviny a tovary základnej potreby, či o húfnom odchode mladých ľudí do zahraničia. Europoslankyňa Monika Beňová (Smer) uviedla, že existujú aj negatíva. "Netvrdím, že sú dlhodobé, v istých časových horizontoch sú odstrániteľné, je dôležité, ako sa k tomu postaví vláda," dodala. Podľa Beňovej členstvo v EÚ vytvorilo silný tlak na malých a stredných podnikateľov, ktorí na to neboli
Podľa Záborskej by sme mali pouvažovať o tom, či by sa tieto pozitívne zmeny neudiali aj bez vstupu SR do EÚ. "Napríklad zahraniční investori - prichádzajú, pretože sme v EÚ, alebo preto, že máme výhodnú daňovú politiku?" pýta sa Záborská. Podľa nej by sme mali byť hrdí na vlastnú politiku. Naopak, Beňová z opozičného Smeru považuje reformy na Slovensku po roku 2002 za nesprávne. Nepriniesli podľa nej požadované efekty. Aj keď nespochybňuje, že reformy vo všeobecnosti sú potrebné. Gaľa upozornil, že reformy boli súčasťou prístupových kritérií, ktoré musela SR splniť. Ak by sa reformy neprijali, podľa Gaľu by sme "možno boli v situácii, kde padajú vlády, ako v Poľsku alebo v Česku". Slovensko sa podľa neho do 12 až 15 rokov dostane na úroveň vyspelých európskych štátov. Aj Belohorská je presvedčená, že reformy robiť treba, pripúšťa však isté drobné kozmetické úpravy.
Beňová podotkla, že nemôžeme oddeľovať dianie v Európskej únii od diania na Slovensku. Ako pripomenula, EÚ bola pripravená veľmi formálne na vstup nových členských štátov, čoho dôkazom je aj revízia Lisabonskej stratégie ako ekonomickej a sociálnej vízie do roku 2010. Rozdiely medzi ekonomikami starých a nových členských štátov sú podľa nej veľké. Vidieť, že poslanci zo starých členských štátov sa snažia spojiť bez ohľadu na politickú a ideologickú orientáciu a snažia sa presadiť to, čo je pre ich krajinu výhodné. Nové členské štáty by mali vytvoriť akýsi protiblok, uzavrela. Gaľa vidí východisko aj v prijímaní ďalších štátov do EÚ.
