BRATISLAVA. Budova slovenského veľvyslanectva v Londýne prejde obnovou. Rekonštrukcia má vrátane získania potrebných povolení trvať tri roky a stáť 6,5 milióna eur. Návrh na jej začiatok v stredu odsúhlasila vláda.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí má na zabezpečenie projektovej dokumentácie stavby a inžiniersku činnosť v tohtoročnom rozpočte vyčlenených 450-tisíc eur. "Vo východiskách rozpočtu na rok 2017 boli pridelené finančné prostriedky vo výške dvoch miliónov eur, na rok 2018 čiastka 2,5 milióna eur a na rok 2019 prostriedky vo výške 1,55 milióna eur," uvádza sa v materiáli.
Podľa rezortu diplomacie je veľvyslanectvo v zlom stavebno-technickom stave.
"Technologické zariadenia a infraštruktúra sú pôvodné, nezodpovedajú súčasným technickým požiadavkám a vykazujú častú poruchovosť a havárie. Výťah, klimatizácia a odvetrávanie sú nefunkčné. Cez veľkoplošné okná s jednoduchým zasklením je veľký únik tepla a v niektorých miestach cez ne zateká," zdôvodnili potrebu rekonštrukcie.
Pozemok pod veľvyslanectvom je podľa návrhu prenajatý do roku 2064. Budova má dve podzemné a štyri nadzemné podlažia. Nachádzajú sa v nej kancelárske a reprezentačné priestory, konzulárne oddelenie, dva menšie trojizbové byty a garáž pre 15 vozidiel.
Vláda ďalej rokovala o:
Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má v budúcom roku hospodáriť s prebytkom 965-tisíc eur. Celkové príjmy úradu vrátane zostatku z minulosti sa rozpočtujú vo výške 43,6 milióna eur, výdavky majú dosiahnuť 18,2 milióna eur. Vyplýva to z návrhu jeho budúcoročného rozpočtu, ktorý schválila vláda.
"V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2016 sú celkové príjmy vyššie o 476 074 eur, a to vplyvom medziročného nárastu príspevku od zdravotných poisťovní o 236 623 eur a medziročným nárastom zostatku prostriedkov z predchádzajúcich rokov o 239 451 eur," píše sa v materiáli. ÚDZS by mal v roku 2017 skončiť v pluse 25,4 milióna eur.
Štát dá na zdravotníctvo na budúci rok o takmer 120 miliónov eur menej oproti tohtoročnému návrhu. Celkovo by však v zdravotníctve malo byť viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb. Do zdravotníctva by tak malo celkovo prísť 4,44 miliardy eur, čo je o 4,2 percenta viac oproti tomuto roku.
Ministerstvo obrany SR bude v nasledujúcom roku hospodáriť s väčším balíkom peňazí. Pre rezort je v rozpočte na rok 2017 vyčlenená suma takmer 990 miliónov eur. V porovnaní s týmto rokom je to nárast o 109 miliónov eur, čo predstavuje 12,4 percenta. Vyplýva to z rozpočtu na rok 2017, ktorý dnes odobrila vláda.
Porastú aj celkové obranné výdavky na rok 2017. Tie budú na úrovni viac ako 998 miliónov eur, čo predstavuje 1,19 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Tento rok bol rozpočtovaný na úrovni 1,10 percenta HDP. Politická dohoda s NATO predpokladá, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie majú investovať do obrany dve percentá HDP.
Celkové výdavky na výskum a vývoj dosiahli v roku 2015 hodnotu 1,19 percenta HDP. Zaznamenali tak nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2014, keď predstavovali iba 0,89 percenta HDP. Slovensko sa tým priblížilo k cieľu stanovenému v rámci schválenej Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR, a to dosiahnuť do roku 2020 celkové výdavky na výskum a vývoj 1,2 percenta HDP. Zvýšenie percentuálneho podielu výdavkov na výskum a vývoj v roku 2015 však spôsobili kapitálové výdavky, pričom ich výrazne čerpali zo štrukturálnych fondov. Vyplýva to zo Správy o stave výskumu a vývoja v Slovenskej republike a jeho porovnaní so zahraničím za rok 2015, ktorú dnes vláda vzala na vedomie.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí bude v roku 2017 hospodáriť s rozpočtom vo výške 112 471 842 eur. Výdavky rezortu na rok 2017 sú tak oproti schválenému tohtoročnému rozpočtu vyššie o 6,34 milióna eur, čo predstavuje 5,98 percenta. Suma 6,55 milióna eur pôjde na oblasť rozvojovej spolupráce a na poskytovanie pomoci rozvojovým krajinám a krajinám v procese transformácie s tým, že peniaze sú viazané na určené projekty v prioritných krajinách a na projekty pre programové krajiny. Aj v tejto oblasti ide o nárast oproti tohtoročnému schválenému rozpočtu, a to o 565 tisíc eur, teda o 9,44 percenta. Nárast zaznamenávajú výdavky určené na financovanie projektov v rozvojových krajinách, projektov rozvojového vzdelávania, projektov zameraných na budovanie kapacít a na verejnú informovanosť, rozpočtované na bežných transferoch na rok 2017 v sume 6,22 milióna eur.V roku 2017 takisto narastie aj suma pre Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraniční. Ten dostane 1,66 milióna eur, čo je nárast o 200-tisíc, teda o 13,4 percenta. Medziročný nárast o 4,73 milióna eur bude aj v rámci kapitálových výdavkov na sumu 5,83 milióna eur.
Najvyšší kontrolný úrad pristúpi v budúcom roku k rekonštrukcii svojich expozitúr v Banskej Bystrici a Košiciach a školiaceho strediska v Bojniciach.
Ministerstvo financií (MF) SR zvýšilo kapitálové výdavky NKÚ o 434 percent (456.000 eur). Okrem rekonštrukcií pôjdu aj na zapojenie úradu do ekonomického informačného systému MF SR, na nákup osobných automobilov a výpočtovej techniky.
Celkovo sa výdavky NKÚ podľa návrhu rozpočtu zvyšujú o 16,8 percenta na sumu 9,99 milióna eur.
Ministerstvo školstva bude v budúcom roku hospodáriť s väčším balíkom peňazí než v tomto roku. Rezort školstva bude mať k dispozícii celkovo sumu približne 1,43 miliardy eur, čo predstavuje oproti roku 2016 nárast približne o 207 miliónov eur (16,9 percenta).
Prostriedky zo štátneho rozpočtu predstavujú 1,24 miliardy eur a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sú v sume 191 miliónov eur.
Na verejné vysoké školy pôjde z kapitoly ministerstva školstva 489 miliónov eur. Vlani to bolo 465 miliónov eur. Dôvodom nárastu je opäť zapracovanie dopočtu valorizácie platov zamestnancov verejných vysokých škôl vrátane doktorandov a zvýšenie výdavkov na zvýšenie platov vysokoškolských učiteľov o šesť percent od 1.9.2016.
Viac by mali dostať aj vedci. Verejné výdavky na vedu a techniku v roku 2017 sú vo výške 336 miliónov eur, čo predstavuje nárast oproti schválenému rozpočtu roku 2016 nárast o 20,7 milióna eur (o 6,59 percenta). Viac pôjde do tejto oblasti aj z kapitoly ministerstva školstva a to 204 miliónov eur, čo predstavuje nárast o 6,25 milióna eur.
Národná rada (NR) SR má mať v budúcom roku k dispozícii o 12,6 percenta viac financií na svoju činnosť a investície.
Rozpočtové výdavky Kancelárie NR SR majú byť 36,5 milióna eur, čo je v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2016 o 4,08 milióna viac. V tomto je zahrnutý aj nárast kapitálových výdavkov o polovicu (3,41 mil. eur).
Celkom 10,2 milióna eur pôjde na financovanie pokračujúcej rekonštrukcie Bratislavského hradu, tiež na nákup výpočtovej techniky či modernizáciu softvéru.
V kapitole osobné výdavky dostane parlament navyše o 960.000 eur, najmä z dôvodu dopočtu valorizácie zamestnancov z roku 2016. O 524.000 eur sa zvyšujú výdavky na tovary a služby, najmä v súvislosti s potrebou zabezpečenia parlamentných podujatí na úrovni národných parlamentov členských štátov EÚ a Európskeho parlamentu v roku 2017.
Kancelária prezidenta SR bude v roku 2017 disponovať s rozpočtom o polovicu vyšším v porovnaní s týmto rokom.
Ministerstvo financií SR navrhuje pre prezidentskú kanceláriu limit výdavkov v sume 6,19 milióna eur. Je to nárast o 2,18 milióna eur, teda o 54,5 percenta v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2016.
Zvýšenie rozpočtu má niekoľko dôvodov. Prezident SR Andrej Kiska môže rátať s kapitálovými prostriedkami vo výške 1,56 milióna eur na zabezpečenie technického stavu Prezidentského paláca a rezidencie na Slavíne. Pre tento rok mal Kiska na investície k dispozícii len 9210 eur.
Do zvýšeného rozpočtu na rok 2017 je premietnutá aj valorizácia platov a navýšenie osobných výdavkov. Zvýšené majú byť aj prostriedky na doživotný plat prezidenta.
Ministerstvo vnútra SR minie v budúcom roku viac peňazí. Celkové výdavky kapitoly v roku 2017 oproti schválenému rozpočtu roka 2016 vzrastú o 200,2 milióna eur, čo predstavuje nárast o 9,29 percenta.
Nárast výdavkov spôsobí najmä premietnutie valorizácie platov z roku 2016, vyššie rozpočtovanie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov na spolufinancovanie v treťom programovom období a nárast výdavkov v oblasti regionálneho školstva.
Rovnako tak boli zvýšené výdavky na zabezpečenie obligatórnych zmlúv na dokončenie projektov 2. programového obdobia.
Úrad pre verejné obstarávanie bude mať na budúci rok výdavky vo výške 7,43 milióna eur.
Výdavky ÚVO by sa mali medziročne zvýšiť o 200-tisíc eur, čo predstavuje nárast o 2,79 percenta. Ministerstvo financií k tomu pristúpilo z dôvodu valorizácie platov z roku 2016.
Okrem osobných výdavkov bude mať ÚVO viac i na tovary a služby, a to o 54.200 eur (nárast 2,6 percenta). Kapitálové výdavky ÚVO narastú o 4000 eur (20 percent) na celkovú sumu 24-tisíc eur.
Slovenská informačná služba dostane v budúcom roku zo štátneho rozpočtu 51,5 milióna eur. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sú finančné prostriedky pre tajnú službu vyššie o 7,35 milióna eur, čo predstavuje 16,6 percenta.
Generálna prokuratúra SR minie na budúci rok viac finančných prostriedkov ako v tomto roku.
Celkové výdavky tejto kapitoly na budúci rok sa rozpočtujú v sume 95,3 milióna eur a oproti schválenému rozpočtu na tento rok vzrastú o 12,1 milióna eur, to je o 14,6 percenta.
Na rok 2017 sa rozpočtujú osobné výdavky v sume 74,6 milióna eur, ktoré sú oproti schválenému rozpočtu roku 2016 vyššie o 7,33 milióna eur, to je o 10,9 percenta. Nárast osobných výdavkov je spôsobený premietnutím valorizácie platov štátnych zamestnancov a prokurátorov.
Tovary a služby sa rozpočtujú v sume 12,1 milióna eur, čo predstavuje oproti schválenému tohtoročnému rozpočtu zvýšenie o 1,22 milióna eur.
Slovenská justícia dostane finančnú injekciu vo výške 40 miliónov eur. Takto sa podarilo ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej zvýšiť budúcoročné výdavky jej rezortu. V rokovaní s ministrom financií Petrom Kažimírom získala celkovo 391 miliónov eur, čo je o 11,4 percenta viac ako rozpočet schválený na tento rok.
Ministerstvo kultúry SR by malo mať v roku 2017 k dispozícii 244 mil. eur, čo je v porovnaní s rokom 2016 viac o 40,8 mil. eur (20,1%).
Ministerstvo životného prostredia dostane na budúci rok takmer 490 miliónov eur. Finančné prostriedky štátneho rozpočtu z toho budú tvoriť 80,5 milióna eur a prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ vrátane spolufinancovania predstavujú 409,1 milióna eur.
Rozpočet na rok 2017 tak oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 vzrastie o 352 miliónov eur, čo je o 257 percent.
Podľa návrhu rozpočtu má verejná správa na budúci rok hospodáriť so schodkom 1,29 % hrubého domáceho produktu. Štátna správa, ktorá tvorí podstatnú časť okruhu verejných financií, by mala podľa návrhu rozpočtu v budúcom roku hospodáriť so schodkom 2,017 mld. eur. Celkové príjmy štátneho rozpočtu by mali dosiahnuť 15,415 mld. eur a výdavky 17,432 mld. eur.
Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok bol aktualizovaný o nové daňové prognózy. Oproti materiálu z augusta sa tak navýšili príjmy štátneho rozpočtu až o 1,016 mld. eur, kým rozpočtované výdavky štátu na budúci rok sa zvyšujú „len“ o 607 mil. eur.
V konečnom dôsledku sa tak plánovaný schodok štátneho rozpočtu na budúci rok oproti pôvodnému návrhu znížil o 409 mil. eur.
Na kapitolu väzenstva sa na budúci rok rozpočtujú výdavky v sume 162 miliónov eur. V porovnaní so schváleným tohtoročným rozpočtom by mali byť výdavky väzenstva vyššie o 8,77 milióna eur. To je v medziročnom porovnávaní o 5,69 percenta viac.
Výdavky na riešenie potrieb väzenstva pokrývajú základné zabezpečenie výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody vrátane súvisiacej ochrany a stráženia objektov, ako aj zabezpečenia ochrany poriadku a bezpečnosti v súdnych objektoch, vyplýva z vládneho návrhu.
V ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody bolo ku koncu augusta tohto roku umiestnených spolu 10.218 osôb. Z toho bolo 1499 obvinených a 8719 odsúdených.
