BRATISLAVA. Slovensko čaká po úmrtí prvého prezidenta Michala Kováča štátny smútok. O jeho vyhlásení vo štvrtok rokovala a rozhodla vláda. Pôjde o ôsmy štátny smútok v histórii krajiny.
Termín štátneho smútku a pohrebu ešte nie je určený, najčastejšie sa podľa premiéra Roberta Fica spomína štvrtok 13. októbra.
Štátny smútok sa vyhlasuje pri úmrtí prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady či úmrtí predsedu vlády Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky môže vyhlásiť štátny smútok aj vtedy, ak ide o citový otras spoločnosti vyvolaný smrťou osoby, ktorá mala mimoriadny vplyv na verejný život.
Takisto môže byť smútok vyhlásený pre vykonanie pietnej spomienky na osoby, ktoré tragicky zahynuli na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky a ich smrť otriasla celou spoločnosťou.
Počas štátneho smútku sú zatvorené herne, neprebiehajú stávkové súťaže a štátne vlajky visia na pol žrde.
Exprezident Kováč: Vzoprel sa Mečiarovi, s Lexom bojoval desaťročia Čítajte Prvý smútok za pápeža
Prvý štátny smútok Slovenská republika 6. apríla 2005 v súvislosti s úmrtím pápeža Jána Pavla II a to až do pohrebu hlavy katolíckej cirkvi, ktorý sa uskutočnil 8. apríla.
Napriek tomu, že štátny smútok nebol vyhlásený oficiálne, vydalo Ministerstvo vnútra SR pokyn, že štátne vlajky zostanú na štátnych orgánoch a inštitúciách územnej samosprávy spustené na pol žrde. Rozhodnutie rezortu vnútra podporil aj prezident Ivan Gašparovič.
Práve kvôli nejasným kompetenciám sa vtedy vláda a prezident nevedeli zhodnúť, kto má smútok vyhlásiť. O rok neskôr parlament schválil novelu zákona o štátnych symboloch, podľa ktorého štátny smútok vyhlasuje vláda v prípade úmrtia prezidenta, predsedu Národnej rady alebo premiéra.
Pri nešťastiach aj úmrtiach
Vláda vyhlásila jednodňový štátny smútok aj v roku 2006 po havárii vojenského lietadla pri Hejciach, pri ktorom zahynulo 41 príslušníkov ozbrojených síl SR a jeden civilný zamestnanec ministerstva obrany. Vtedajší minister obrany Juraj Liška podal demisiu.
V roku 2008 bol štátny smútok po havárii slovenského autobusu v Chorvátsku. Pri nehode 7. septembra 2008 zahynulo na mieste 11 ľudí, ďalší traja pri prevoze do nemocnice alebo krátko po ňom a dve hospitalizované ženy v košickej nemocnici.
Štátny smútok Slovensko vyhlásilo aj po zrážke vlaku s autobusom v obci Polomka v roku 2009. Na mieste vtedy zahynulo 12 ľudí. V tom istom roku si štátnym smútkom krajina uctila aj obete banského nešťastia v Handlovej, pri ktorom zahynulo 20 ľudí.
V roku 2010 zažilo Slovensko dva štátne smútky. Jeden po havárií poľského vládneho špeciálu v Smolensku. Pri nešťastí zahynul poľský prezident Lech Kaczyński s manželkou Mariou. Medzi ďalšími obeťami boli guvernér Poľskej centrálnej banky Sławomir Skrzypek, hlavný veliteľ poľskej armády Franciszek Gągor, prezident Inštitútu národnej pamäti Janusz Kurtyka, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Andrzej Kremer, ombudsman Janusz Kochanowski, mnoho poslancov Sejmu a Senátu, hlavní velitelia ozbrojených síl a veľa ďalších osobností poľského politického, vedeckého a vojenského života. Celkovo bolo na palube 96 osôb.
Druhý vyhlásila vláda po masakre v Devínskej Novej Vsi, pri ktorej strele Ľubomír Harman zastrelil 7 ľudí a ďalších 15 zranil. Napokon ho zastrelili policajti.
Posledný štátny smútok sa zatiaľ konal v decembri 2011, keď si Slovensko takto uctilo prvého porevolučného prezidenta Československa a prvého českého prezidenta Václava Havla.
Vláda Kováčovi pripravuje štátny pohreb Čítajte
