(predmetnú časť správy Vladimíra Mitra prinášame v plnom znení)
V súvislosti so snahou predsedu vlády SR V. Mečiara dosiahnuť personálnu zmenu vo funkcii prezidenta republiky, SIS v máji 1995 predložila premiérovi návrhy na riešenie vnútropolitickej situácie v SR.
Podľa spravodajskej informácie zo dňa 26. 5. 1995, ktorú adresoval predsedovi vlády SR V. Mečiarovi riaditeľ SIS I. Lexa, predpokladali sa tri varianty riešenia.
Analytický dokument SIS vychádzal z toho, že dobrovoľné odstúpenie M. Kováča z úradu prezidenta republiky možno dosiahnuť tlakom, a to zvýšením politického napätia a rozvinutím silnej informačnej kampane, aby bol M. Kováč zdiskreditovaný ako osoba i ako prezident.
Podľa tohto dokumentu sa na tento účel mala použiť sústredená a opakovaná medializácia dostupných kompromitujúcich skutočností, vyhľadávanie nových skutočností doma i v zahraničí.
Kompromitácia hlavy štátu
Medzi tieto skutočnosti - ako sa uvádza v dokumente - patrili napr. aféry Orme, Paničov list, návšteva riaditeľa ruskej spravodajskej služby u prezidenta, kauza Skarabeus, okrúhly stôl menšín a ďalšie.
Navrhovali sa previerky a kontroly hospodárenia pri oprave Grassalkovichovho paláca, zámočku v Topoľčiankach, areálu objektu vo Veľkých Uherciach a iné.
V dokumente sa tiež navrhuje iniciovať tlak akciami, ako sú mítingy, stanoviská, výzvy a pod. Citovaný dokument SIS počítal aj s tým, že by M. Kováčovi bola ponúknutá možnosť odstúpiť za priaznivých podmienok a s kompenzáciou za zastavenie útokov proti jeho osobe.
Dokonca sa kalkulovalo s tým, že by sa táto filozofia implantovala do časti opozičných síl výmenou za vstup do vládnej koalície, čo by niektorým predstaviteľom opozície poskytovalo nielen podiel na výkone moci, ale aj prístup do privatizácie.
Prijateľné pre všetky strany
Takéto riešenie označoval dokument ako prijateľné pre všetky strany vrátane zahraničia, pretože by sa nerozbúrila politická scéna a vnútropolitická situácia.
Dokument, ktorý vznikol na analytickom odbore SIS, pripúšťal aj možnosť, že by bol M. Kováč odvolaný z funkcie prezidenta republiky parlamentnou cestou.
Nevylučovalo sa ani skrátenie funkčného obdobia prezidenta do konca roku 1995 a tiež obmedzenie právomocí prezidenta a pôsobnosť jeho kancelárie.
Podľa dokumentu na realizáciu tejto alternatívy by bolo potrebné získať podporu 8 až 9 opozičných a nezávislých poslancov alebo získať niektoré opozičné zoskupenie (alebo jeho časť) pre vstup do vládnej koalície.
Korupčné pasce
Pri získavaní opozičných poslancov sa im mali ponúkať štátne funkcie a účasť na privatizácii, pričom SIS mala zistiť individuálne privatizačné záujmy poslancov.
Dokonca sa mali "nastražiť" a iniciovať "korupčné pasce" a SIS mala vyhľadávať aktivity poslancov, ktoré neboli v súlade s poslaneckým mandátom.
Dokument počítal tiež s opatreniami proti predstaviteľom cirkevných kruhov, aby sa cirkev dištancovala od osoby M. Kováča. Tretia alternatíva analytického dokumentu SIS predpokladala, že M. Kováč zotrvá vo funkcii prezidenta republiky.
V takom prípade sa navrhovala ústupovo-kompromisná stratégia, ktorou sa mal dosiahnuť akýsi odstup prezidenta z politiky a od politiky.
I keď podľa tejto alternatívy sa mala ukončiť medializácia konfliktu premiéra a prezidenta republiky, autori dokumentu nevylúčili okliešťovanie jeho právomocí, pričom vyzdvihli, že ukončením konfliktu opozícia príde o jeden z integračných mechanizmov.
Únos prezidentovho syna
Uvedený dokument SIS je jednoznačným potvrdením, že vedenie SIS v máji 1995 porušilo zákon NR SR č. 46/1993 Z. z. o SIS.
V zhode s týmto dokumentom sa SIS v nasledujúcom období aktívne zapojila do kampane proti prezidentovi republiky M. Kováčovi a vykonávala protizákonnú činnosť, ktorej cieľom bolo dosiahnuť personálnu zmenu vo funkcii hlavy štátu.
Boli zistené a preukázané viaceré skutočnosti svedčiace o tom, že SIS sa podieľala na viacerých aktivitách zameraných proti prezidentovi M. Kováčovi.
V tomto rámci za mimoriadne závažný a vysoko spoločensky nebezpečný čin možno považovať účasť SIS na únose prezidentovho syna M. Kováča ml. do zahraničia.
SIS operatívnym prieskumom vyšetrovania kauzy Technopol získavala infomácie na to, aby diskreditovala prezidenta republiky M. Kováča tým, že do prípadu bol zainteresovaný prezidentov syn M. Kováč mladší.
Intenzívne kontakty
Pravidelné týždenné správy týkajúce sa tohto prípadu boli predkladané riaditeľovi 2. sekcie SIS Jaroslavovi S. a riaditeľovi SIS I. Lexovi.
Riaditeľ 2. sekcie SIS Jaroslav S. sa prakticky hneď po ustanovení do tejto funkcie začal kontaktovať s vysokými funkcionármi Prezídia Policajného zboru SR, pričom sa zaujímal o kauzu Technopol.
Intenzita týchto kontaktov vzrástla v auguste 1995, keď do funkcie prvého viceprezidenta PZ SR nastúpil Anton M.
Na základe týchto kontaktov a operatívneho prieskumu vyšetrovania kauzy Technopol bol vytypovaný Braňo Chylo-Pták, ktorý bol v príbuzenskom pomere s Petrom Krylovom.
Úlohou B. Chylo-Ptáka bolo nadviazať kontakt s M. Kováčom ml. a neskôr ho vylákať na miesto, odkiaľ mal byť unesený do zahraničia.
Prinútiť odstúpiť
Cieľom akcie bolo dosiahnuť zadržanie M. Kováča ml. orgánmi činnými v trestnom konaní v Nemecku, čo by bolo významnou mierou prispelo nielen ku kompromitácii prezidenta M. Kováča, ale čo ho malo prinútiť k odstúpeniu z funkcie hlavy štátu.
V polovici augusta 1995 B. Chylo-Pták pricestoval z Českej republiky do Bratislavy, kde sa opakovane stretol s riaditeľom 2. sekcie SIS Jaroslavom S.
Po tomto stretnutí sa dvakrát pokúsil B. Chylo-Pták vylákať M. Kováča ml. na stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť vo vytypovanom erotickom salóne v Bratislave alebo na bližšie neurčenom mieste v rakúskom Hainburgu.
Od prekročenia štátnej hranice s ČR v Kútoch bol B. Chylo-Pták nepretržite monitorovaný sledovačkou SIS v rámci akcie s krycím názvom Únik.
Žiadosť o sledovanie B. Chyla-Ptáka podpísal námestník riaditeľa SIS Jaroslav S., i keď podľa zákona o SIS takéto oprávnenie prislúcha výhradne riaditeľovi SIS.
Sledovali celú rodinu
Nielen ako kuriozitu treba spomenúť, že žiadosť bola podpísaná dňa 14. augusta 1995, pričom sledovanie sa začalo už dva dni predtým.
Sledovačka v auguste 1995 monitorovala tiež erotické salóny v Bratislave. Súčasne bol sledovaný aj M. Kováč ml. a jeho rodina vrátane jeho rodinného domu v Svätom Jure.
Sledovanie prebiehalo až do 31. augusta 1995, t.j. až do času, keď bol M. Kováč ml. unesený. Aktivita sledovačky SIS zameraná na B. Chylo-Ptáka bola súčasne kamuflážou, ktorá zakrývala zámer sledovania M. Kováča ml.
Plánovanie akcie
V súvislosti s prípravami na zavlečenie M. Kováča mladšieho do zahraničia požiadal riaditeľ 2. sekcie SIS Jaroslav S. dňa 28. augusta 1995 zástupcu riaditeľa odboru hraničnej a cudzineckej polície plk. Ladislava Č., aby bol umožnený voľný pohyb príslušníka SIS Milana L. na hraničných priechodoch Petržalka - Berg, resp. Jarovce - Kitsee.
Deň pred únosom o 10.45 h Ladislav Č. navštívil Jaroslava S. priamo v objekte kontrarozviedky SIS. Dňa 30. augusta 1995 nariadil Jaroslav S. príslušníkovi 2. sekcie SIS kpt. Martinovi Č., aby uskutočnil poznávaciu jazdu s autobusom SIS na trase Bratislava - Modra - Harmónia a späť, vozidlo odstavil v objekte kontrarozviedky a zotrval v pohotovosti.
Na druhý deň - teda 31. augusta 1995 - pred 13.00 h mu bolo telefonicky oznámené zo sekretariátu riaditeľa 2. sekcie SIS, že autobus má vrátiť na útvar dopravy SIS.
Ešte v deň únosu v skorých ranných hodinách si Jaroslav S. osobne vyžiadal od autoreferenta kontrarozviedky štyri štátne poznávacie značky na motorové vozidlá s označením rôznych okresov Slovenska.
Deň únosu
K únosu M. Kováča ml. došlo 31. augusta 1995. Pôvodne sa akcia pripravovala v inom variante, ale pre problémy a komplikácie sa únos M. Kováča ml. a jeho zavlečenie do cudziny uskutočnili tak, ako to už verejnosť pozná z doteraz publikovaných informácií.
V uvedený deň vykonával príslušník SIS Dušan H. službu v sledovacom vozidle typu Mercedes 208 D, ŠPZ BHH 42 - 59, ktorý bol zaparkovaný pred domom M. Kováča ml. vo Svätom Jure už niekoľko dní.
Ďalší príslušníci sledovačky SIS nasadení do akcie boli rozmiestnení v osobných motorových vozidlách v lokalite obce Svätý Jur.
Išlo o Dušana R. s vozidlom Hyunday Lantra červenej farby, v ktorom sedel aj Oskar Fegyveres, ďalej o Jiřího N. vo Forde Mondeo modrej farby, Igora M. v BMV 320 bordovej farby, Petra S. s Toyotou Camri zelenej farby a Róberta P. v Honde Accord modrej farby.
Činnosť sledovačov priamo riadil vedúci útvaru sledovania Róbert B. v Mazde 626 striebornej farby. Operatívne riadenie akcie, t.j. únos a zavlečenie koordinoval riaditeľ 2. sekcie SIS Jaroslav S.
Priebeh akcie kontroloval riaditeľ SIS I. Lexa. Svedkovia potvrdili, že 31. augusta 1995 bol Ivan Lexa v priestoroch kontrarozviedky SIS v objekte, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom.
Na komunikáciu počas akcie používal špeciálnu rádiostanicu. Dôležité úlohy pri únose M. Kováča ml. plnil príslušník SIS Michal H., ktorého priamo riadil Jaroslav S.
Odmeny pre únoscov
Na pokyn Jaroslava S. prepravu automobilového konvoja s uneseným M. Kováčom ml. na území Rakúska od hraničného priechodu Berg až do Hainburgu zabezpečoval riadiaci dôstojník SIS Ján T., ktorý tiež telefonicky upozornil žandársku stanicu v Hainburgu, že pred budovou stojí vozidlo s osobou, na ktorú je vydaný medzinárodný zatykač.
V období po vykonaní akcie boli vybraní príslušníci SIS zvýhodňovaní v odmeňovaní, vybavení motorovými vozidlami a inak.
Beata
Balogová
