Čo pre vás znamená smrť exprezidenta Kováča?
„Odišiel veľký človek, ktorý zabránil tomu, aby sa Slovensko nezrútilo do onej čiernej diery, ako povedala Madeleine Albrightová (ministerka zahraničných vecí USA, pozn. red.) na jednom rokovaní práve s prezidentom Kováčom. Svojej funkcii venoval všetko. Nemal žiadne koníčky, žiadne iné záľuby. Pracoval len na výkone svojej funkcie.“
Ako ste sa dozvedeli o jeho smrti?
„Dozvedel som sa to v stredu večer z rozhlasového spravodajstva. Dosť ma to zasiahlo, hoci som vedel, v akom je stave, že posledného poldruha roka mu zdravie už veľmi neslúžilo.“
Boli ste v kontakte?
„Stretávali sme sa. Nehovorím, že pravidelne, ale párkrát do roka určite.“
Ako by ste ho charakterizovali ako človeka?
„Bol to človek veriaci. Veriaci v spravodlivosť a pravdu, ktorý mal mravný zákon, ako sa vznešene hovorí, v sebe. Bol to človek ústretový a rozvážny, ktorý nepodliehal panike. Čokoľvek robil alebo vyhlásil, vždy mal dôkladne premyslené. Na všetky veci sa dôkladne pripravoval. Bol ochotný ľudí počúvať. Mimoriadne vzácne bolo, že bol človek dialogický. Nebol samovládca. Keď prijímal nejaké rozhodnutia, vždy ich prediskutoval so svojimi spolupracovníkmi. Zostával veľmi pokojný aj vo veľmi kritických chvíľach a tých bolo samozrejme strašne veľa.“
Michal Kováč bol politik, akých by sme potrebovali aj dnes Čítajte Ako ste preňho začali robiť?
„Dvanásteho januára 1990 som nastúpil ako ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu. Zopárkrát ma pozval k sebe na obed. Bavili sme sa o veciach. Dosť mu záležalo, aby rádio dobre fungovalo a bolo istou baštou demokracie. Keď ma v noci dlhých nožov odvolali z postu riaditeľa, tak po pár dňoch mi zavolal niekto od neho, že chce so mnou hovoriť. Povedal mi, žeby bol veľmi rád, keby som prišiel robiť hovorcu. Zobral som si tri dni na rozmyslenie a potom som prikývol s myšlienkou, že uňho budem môcť pokračovať v tom, čo som v rozhlase začal.“
