Bývalý premiér Moravčík: V lepšom prípade sme boli na smiech

Michal Kováč Mečiarovi veril, ale neskôr dal prednosť svojim zásadám pred osobnými vzťahmi, tvrdí bývalý premiér JOZEF MORAVČÍK. 

Ako na vás zapôsobila správa o úmrtí Michala Kováča?

„S Michalom Kováčom odchádza jeden z predstaviteľov politiky, ktorá sa od vzniku samostatnej republiky sformovala pozitívnym smerom. Táto politika nie vždy dostala šancu presadiť sa. Bol človekom, ktorý toto smerovanie symbolizoval. Hovorím o principiálnosti a zásadovosti a on bol obrovskou morálnou autoritou. Ak Slovensko príde o takýto symbol, tak je to smutné. Nádejam sa však, že niečo v našom vedomí zanechal. Vytvoril obraz zásadového čestného a principiálneho politika a dúfam, že tento odkaz prevezmú ďalší politici a budú sa opierať o jeho osobnosť. Na jednej strane je mi smutno, ale na druhej je to čas, keď sa človek zamýšľa nad niektorými vecami a takéto zamyslenia nás posúvajú vždy dopredu.“

Aký bol Kováč ako človek?

„Bol to vysoko inteligentný a citlivý človek. Tým aj zraniteľný. Nebol skvelý rečník, skôr bol uvažujúci typ, ktorý nie vždy presne vedel vyjadriť svoje myšlienky. Vždy sa však na neho dalo spoľahnúť. Vždy si človek mohol byť istý, že dohodnutým veciam sa nebude vyhýbať alebo sa z nich nejako vykrúcať.“

Môžete opísať vývoj jeho vzťahu s Vladimírom Mečiarom?

„Najlepšie to môžeme charakterizovať na období, keď sa delila federácia a vytvárali sa dva štáty. Bol blízkym spolupracovníkom Vladimíra Mečiara a podporoval ho. Keď sme mali obavy, ako sa budú veci vyvíjať, tak vždy povedal: Príde Vlado a určite niečo vymyslí. Takže vzťah medzi týmito dvoma politikmi bol založený na vzájomnej dôvere. Ukázalo sa však, že Mečiar nebol zárukou toho, čo sme pre Slovensko sledovali pri delení federácie. Pri medzinárodnom zakotvení sa Kováč dostal do konfliktu medzi jeho osobným vzťahom k Mečiarovi a ďalším politickým smerovaním krajiny. Dal prednosť všeobecným hodnotám, ktoré bol treba presadiť, aj keď to pre neho osobne znamenalo ťažšiu cestu. Dostal sa do konfliktu, ktorý postihol aj jeho osobne spolu s jeho rodinou. Veľmi si vážim túto jeho principiálnosť.“

Čo pre Slovensko znamenal únos Kováčovho syna?

„Slovensko to v medzinárodnej oblasti veľmi poškodilo. Dosť citlivo som vnímal práve túto stránku. Samozrejme, malo to veľmi negatívny vplyv aj na vnútorné pomery.“

Nejde len o únos, štátna moc ľuďom fyzicky ubližovala. Aké bolo byť politikom v takejto atmosfére?

„Tie problémy sme museli riešiť. Nebolo to jednoduché, ale myslím si, že v zásadných veciach sa nám to aj podarilo.“

Súhlasíte s tým, že ako spoločnosť s únosom stále nie sme vyrovnaní?

„Je to veľmi poškvrnené obdobie našich dejín, s ktorým sa musíme nejakým spôsobom vyrovnať, ale nie tak, ako je to teraz. Naša generácia to nevedela vyriešiť a budúca generácia to nemôže nechať len tak.“

Sme teraz na tom lepšie ako v minulosti?

„Myslím si, že áno. Ak narážate na súčasné problémy v politike, tak sú kvalitatívne odlišné. Nachádzame sa v období, keď už naše problémy nie sú výnimočné v porovnaní so svetom, v ktorom žijeme. V období, keď som bol v aktívnej politike, sme boli akýsi zvláštny útvar, ktorý nebol nikde zaradený. V tom lepšom prípade sme boli ostatným na posmech. V súčasnosti už nemusíme riešiť principiálne problémy, ktoré sme riešili vtedy. Mám na mysli otázky, ako o čo oprieme našu bezpečnosť, ako sa budeme vyvíjať vo vzťahu k Európe, aké hlavné črty má mať demokracia. Tento typ dialógu je za nami. V súčasnosti síce bojujeme s populizmom, ale aj Američania bojujú s populizmom. Riešime problémy, aké majú aj ostatné štáty.“ 

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné