Dotácia, ktorú prihral minister vnútra Robert Kaliňák svojmu kamarátovi a spoločníkovi Marekovi Turčanovi, ktorý ho spája s podnikateľom Ladislavom Bašternákom, je nešťastná a komplikuje veci. Ministerka spravodlivosti LUCIA ŽITŇANSKÁ pre SME hovorí, že zodpovednosť za nedôveru v inštitúcie musí prebrať Smer a sám Kaliňák.
Keď ste sa vracali na ministerstvo spravodlivosti, hovorili ste aj o potrebe zvýšiť dôveru v justíciu. Dnes sme v situácii, keď sa aj člen Súdnej rady Ján Klučka vzdal svojej funkcie, pretože sa mu nepáčia veci ako nominácia Radoslava Procházku na sudcu v Luxemburgu. Ako to vnímate?
„Pre dôveryhodnosť v justíciu treba urobiť viacero vecí. Jedna je praktická rovina vytvárania podmienok na to, aby súdne konania prebiehali rýchlejšie a súdne rozhodnutia boli dôveryhodné. Druhá rovina je samotné prejavovanie sa sudcovského stavu a otázky etiky, čo je ďalšia veľká téma. Nie je to však otázka zo dňa na deň. Mrzí ma, keď kvalitní ľudia rezignujú na túto prácu, čo sa stalo aj v prípade profesora Klučku. Konfrontácia hodnôt alebo iného videnia sveta práve v Súdnej rade je dôležitá na to, aby sudcovský stav dokázal vnímať, že sú tu aj iné pohľady ako len pohľad vnútri našej uzavretej bubliny.“
Sklamaním sa skončila nielen nominácia Procházku do Luxemburgu, ale napríklad aj postoj členov Súdnej rady k tomu, keď im Ústavný súd zakázal zdvojenie funkcií, no nik z tých, ktorých sa to týka, z rady neodišiel. Nezvažujete, že by ste do Súdnej rady zasiahli vy a obmenili ju?
„Vnímam kritický pohľad veľmi intenzívne. Zároveň však nemôžem nevnímať aj to, že komunikácia so Súdnou radou je dnes v mnohých oblastiach iná, ako bola pred piatimi či šiestimi rokmi. Nemôžem povedať, že sa nič neudialo. Verejné rokovania tiež k niečomu viedli. Nevravím, že to je stav, ktorý uspokojuje našu či moju predstavu. Je ale ilúziou myslieť si, že to prejde jedným rozhodnutím, jednou voľbou do Súdnej rady, nejakým zásahom zvonka. To je práve o tej dennodennej konfrontácii a vyzývaniu v rámci diskusie, že sú tu iné pohľady. Treba sa na to pozrieť inak a povedať, že keď má byť tento stav rešpektovaný, tak toto sa od neho očakáva. To trvá.“
Sudca z Procházku stále nemusí byť Čítajte Rozpoltenosť pri schvaľovaní Procházkovej nominácie ste priznali aj vy, no napriek tomu ste ho pri hlasovaní vlády podporili. Prečo?
„Povedala som, že si uvedomuje zložitosť kandidatúry. Na jednej strane nikto nespochybnil odbornosť Radoslava Procházku a nedovolila by som si to ani ja. Na druhej strane je tu dvojročná politická kariéra so všetkými úskaliami. Je to také rozporuplné rozhodovanie. Aj pri rozhodovaní Súdnej rady som to vnímala tak, že tento konflikt si mnohí uvedomovali. V tejto situácii dá ale finálny verdikt niekto, kto je úplne mimo Slovenska, a nastaví nám latku, ktorej sa budeme musieť prispôsobiť.“
Nevideli ste dôvod zastaviť nominovanie Procházku ešte na domácej pôde?
„Bola to už opakovaná voľba kandidáta na tento post. Voľby nominantov do zahraničia na takéto pozície sú pre nás problémom, a to z rôznych dôvodov. Nedisponujeme dostatočným množstvom ľudí, ktorí majú na to, aby obsadili takéto pozície. Nie je to teda úplne jednoduché. Keď bola kandidatúra na stole, tak som ju podporila, lebo kompetenciu navrhovať kandidáta sme zverili Súdnej rade. A dostaneme k nej odpoveď. Samozrejme, nebudem rada, ak by bola náhodou negatívna, ale počkám si na odpoveď a budeme sa vedieť zariadiť.“
Členovia vlády sa pri zdôvodňovaní podpory Procházku odvolávali na to, že dôverujú posúdeniu Súdnej rady. Keď sa minulý rok volili kandidáti na sudcu v Štrasburgu, vláda nemala problém odmietnuť trojicu, v ktorej bol Ján Mazák. Bola toto iná situácia?
