BRATISLAVA. Napriek náznaku kritiky proreformná ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Híd koncom septembra podporila kandidatúru bývalého šéfa Siete Radoslava Procházku na sudcu v Luxemburgu.
Ruku zdvihla aj za nomináciu Pavla Pavlisa zo Smeru na čelo Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, hoci ako minister hospodárstva v minulej vláde Roberta Fica musel skončiť pre rodinkárstvo.
Na otázku, či je osobne spokojná s rozhodnutiami vlády, Žitňanská odpovedala: "To je daň koaličnej vlády, že nie vždy." Mnohých svojich voličov prekvapila, už keď vstúpila do vlády so Smerom a SNS.
Na predvolebných bilbordoch pritom presviedčala, že "charakter rozhoduje", a ostro kritizovala nepriehľadnosť či korupciu za bývalej vlády.
"Je typ politika, ktorý podriaďuje svoje rozhodnutia tomu, aby mohla riešiť problémy, ktoré sú ťažiskové v jej rezorte,“ zhodnotil politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky.
Za vlády Ivety Radičovej Žitňanská podobne prekvapivo nepodporila odvolanie šéfky výkonného výboru Fondu národného majetku Anny Bubeníkovej, keď sa jej meno objavilo v spise Gorila.
Aj keď voliči podľa Mesežnikova čakajú od Žitňanskej pri zásadových hlasovaniach niečo iné, hlavné rozhodnutie urobila už pri zostavovaní vlády. "V situácii, keď má pocit, že dokáže presadiť systémové zmeny, dáva prednosť koaličnej realite.“
Ľudia ju však zároveň pre vysoké očakávania hodnotia prísnejšie, hovorí Mesežnikov. Pri hlbšom pohľade však treba uznať, že Žitňanská patrí k najefektívnejším politikom, myslí si.

Vzdorovala Dzurindovi
Žitňanská si počas kariéry pohnevala aj viacerých politických partnerov.