BRATISLAVA. Poslednú rozlúčku s prezidentom Michalom Kováčom, ktorá sa vo štvrtok uskutoční v Bratislave, budú sprevádzať najvyššie vojenské pocty. Na jeho počesť budú zvoniť kostolné zvony, rakvu prevážanú na vojenskej lafete bude sprevádzať 180 vojakov ozbrojených síl a zaznejú delostrelecké salvy.
Michal Kováč zomrel 5. októbra vo veku 86 rokov.
Verejnosť sa môže s prvým ponovembrovým slovenským prezidentom rozlúčiť už v stredu. Jeho rakva bude vystavená v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade od 12. do 18. hodiny.

Smútočný sprievod
Štátny pohreb sa začne vo štvrtok o 11. hodine, keď bude rodina na Bratislavskom hrade prijímať kondolencie hostí.
Na pravé poludnie sa rozoznejú všetky kostolné zvony v Bratislave. Z Hradu sa pohne smútočný sprievod smerom do Prezidentského paláca. Palisády, kadiaľ sprievod pôjde, budú lemovať vojaci.
Rakvu povezú na lafete zahalenú v štátnej vlajke. Lafeta je časť dela, ktorá slúži ako podstavec pre hlaveň. Na prevoz telesných pozostatkov ju použili aj pri iných pohreboch, napríklad českého prezidenta Václava Havla, Tomáša Garrigua Masaryka a Ludvíka Svobodu, ale aj rakúskeho prezidenta Thomasa Klestila a poľského prezidenta Lecha Kaczyńského.
Na konci sprievodu bude pochodovať ďalších 180 vojakov pozemných, vzdušných a špeciálnych síl.
V Prezidentskom paláci sa vzdajú zosnulému prezidentovi vojenské pocty a z Tyršovho nábrežia zaznie 20 sálv zo šiestich diel.
Sprievod sa z Prezidentského paláca presunie do Dómu svätého Martina na zádušnú omšu, ktorú bude celebrovať arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Potvrdili len Zeman a Klaus
Na štvrtkovom štátnom pohrebe zatiaľ so zahraničných hláv štátov účasť potvrdil len český prezident Miloš Zeman a jeho predchodca Václav Klaus.
Pôvodne mal s príhovorom vystúpiť aj poľský exprezident Lech Walesa, no Kancelária prezidenta v pondelok večer vydala správu, že účasť nakoniec nepotvrdil.
"Je to protokolárny prešľap," hovorí odborníčka na protokol Mária Holubová. Upozorňuje, že scenár štátnych pohrebov má byť v prípade ústavných činiteľov pripravený roky dopredu a ako hostí nemôžu uvádzať ľudí, ktorí účasť naisto nepotvrdili.

Vystúpi Kováčov nevlastný brat
S príhovormi v Dóme svätého Martina vystúpia prezident Andrej Kiska, historik a exprezidentov nevlastný brat Dušan Kováč a bývalý šéf odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta Pavol Demeš.
Na zádušnú omšu môže prísť aj verejnosť. Pri Dóme svätého Martina bude umiestnená veľkoplošná obrazovka, kde sa bude vysielať celý priebeh pohrebu.
Expremiér Vladimír Mečiar, ktorý mal s Kováčom v čase jeho pôsobenia vo funkcii konflikty, pozvánku nedostal. Pri výbere hostí prihliadala štátna komisia aj na želania rodiny.
V deň pohrebu je vyhlásený aj štátny smútok, počas ktorého musia byť štátne vlajky spustené na pol žrde. Nesmú byť otvorené ani herne a kasína.

Kto príde na pohreb Michala Kováča
Václav Klaus
Po revolúcii sa stal federálnym ministrom financií. Na Slovensku v tom čase pôsobil v rovnakej funkcii Michal Kováč. Spoluzaložil a šéfoval ODS, s ktorou zvíťazil v parlamentných voľbách 1992.
Ako predseda vlády sa podieľal na rozdelení československej federácie, na rokovaniach sa za slovenskú stranu stretával s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom. Súčasťou delegácií bol aj Kováč. Pozíciu premiéra obhájil aj v ďalších voľbách 1996. V rokoch 2003 až 2013 bol českým prezidentom.
Miloš Zeman
Súčasný český prezident začínal ako poslanec Federálneho zhromaždenia, v rokoch 1996 až 1998 bol predsedom Poslaneckej snemovne.
Po odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie premiéra po parlamentnom prejave Kováča z marca 1994 predpovedal, že to z neho urobí pred voličmi martýra a ďalšie voľby zvíťazí. Po Kováčovej smrti povedal, že si ho vážil ako štátnika a statočného človeka. Zeman na slovenskom exprezidentovi vyzdvihol, že bol blízkym priateľom Čechov.
Ivan Gašparovič
V čase Kováčovho prezidentského mandátu bol šéfom Národnej rady za HZDS a blízkym spojencom Vladimíra Mečiara, ktorý prezidenta pravidelne urážal. Vládna koalícia HZDS, SNS a ZRS vyslovila prezidentovi v roku 1995 v parlamente nedôveru.Gašparovič ako jeho šéf uznesenie, ktoré nemalo oporu v ústave, podpísal.
Známy je aj Gašparovičov výrok z roku 1996, keď Kováča nazval „starým ch***m“. Neskôr tvrdil, že hovoril len o „starom ujovi“, z klamstva ho však usvedčila nahrávka. Gašparovič po Kováčovej smrti v médiách tvrdil, že s ním žiadny konflikt nemal.
Robert Fico
Strana Smer, ktorej šéfuje premiér Robert Fico, sa viackrát postavila proti zrušeniu amnestií vo veci zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho.
Amnestie, ktoré zaručili páchateľom beztrestnosť, prijal Vladimír Mečiar po odchode Kováča z funkcie, keď naňho dočasne prešli niektoré jeho právomoci. Smer po voľbách v roku 2006 vytvoril vládu s SNS a HZDS, za čo stranu kritizovali viacerí analytici aj opozícia. Po Kováčovej smrti Fico vyhlásil, že ich "spájali vynikajúce medziľudské vzťahy".
Prezidentov bývalý hovorca Vladimír Štefko toto tvrdenie nepotvrdil.
Pavol Demeš
Bol bývalým riaditeľom odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta v období, keď bol vo funkcii Kováč. Ponuku pracovať preňho prijal napriek tomu, že vzišiel z HZDS. Demeš hovorí, že Kováč zohral zásadnú úlohu pri modernizácii Slovenska.
Na pracovných cestách do zahraničia sa snažil prezentovať Slovensko aj v časoch mečiarizmu v dobrom svetle. Demeš na bývalom prezidentovi vyzdvihol skromnosť a pracovitosť.

Beata
Balogová
