BRATISLAVA. Šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák sa správa autoritatívne a od začiatku tohto roka prenasledoval zamestnancov za ich názory. Tvrdia to členovia dozornej rady ústavu, ktorí v stredu oznámili poslancom svoje námietky voči jeho práci.
„Zamestnanci boli častokrát perzekuovaní za svoje názory. Je tam atmosféra strachu. Situácia je neznesiteľná,“ povedal Juraj Hamuľák, predseda Dozornej rady Ústavu pamäti národa.
Krajňák tento rok vyhodil Martina Lacka, ktorý verejne podporil stranu Mariana Kotlebu.
„Ak niektorí zamestnanci porušia zákon musím konať. Nemôžem tolerovať podpriemernú kvalitu výstupov a bezdôvodné poškodzovanie dobrého mena ústavu,“ povedal v stredu na výbore Krajňák.
Dodal, že nikto mu nedal správu s kritikou voči jeho práci a o téme zasadania výboru sa dozvedel až z Facebooku poslanca Smeru Martina Glváča.
Od začiatku roka rada podľa Hamuľáka dostala 20 až 30 podnetov k práci svojho šéfa. Krajňák podľa neho prijímal vnútorné pravidlá bez konzultácie s radou a netransparentne vysúťažil právne služby externej firmy, hoci si zamestnáva právnika.
Kontroverzný historik a kotlebovec Lacko na ÚPN skončil Čítajte Zamestnanci si robili, čo chcú
Kritika prichádza mesiac po tom, ako šéf ÚPN Ondrej Krajňák koncom augusta vyhodil kontroverzného historika Martina Lacka.
Lacko podľa vedenia ÚPN svojimi výrokmi hrubo urazil štatutárneho zástupcu Ústavu pamäti národa, znížil jeho vážnosť a autoritu a verejne spochybnil jeho výkon ako riaditeľa.
„Podľa rozhodovacej praxe súdov platí, že konanie, ktorým zamestnanec uráža zamestnávateľa a znižuje jeho autoritu, je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny,“ píše Krajňák v liste pre Lacka, ktorý si historik zverejnil na webovej stránke.
Lackove výroky sa týkali článku denníka SME, v ktorom sa šéf ústavu sťažuje, že si jeho zamestnanci robia, čo chcú, a nevenujú sa svojim úlohám. Úrad im preto udelil sankcie – upozornil ich.
Z Krajňákových vyjadrení na májovom zasadnutí parlamentného výboru pre ľudské práva vyplýva, že by mohlo ísť o kontroverzných historikov Jána Bobáka a Martina Lacka.
„Ja predsa nemôžem donekonečna akceptovať, že si zamestnanci budú robiť, čo chcú,“ povedal vtedy členom výboru.
Krajňák Lackovu prácu v ÚPN kritizoval s tým, že sa vo svojej štúdii venoval americkému bombardovaniu závodu Apollo v Bratislave počas druhej svetovej vojny.
„ÚPN sa má v prvom rade mapovať zločiny nacizmu a komunizmu a venovať sa ich obetiam, a tomu sa on nevenoval,“ povedal výboru. V práci boli navyše Američania vykreslení ako agresori, hoci bojovali proti nacizmu, čo kritizovali aj ďalší odborníci z ústavu.
Zamestnanci si robia, čo chcú. ÚPN trestá ľudáka a matičiara Čítajte Problémoví historici
Martin Lacko viackrát v minulosti podporil extrémistickú stranu Mariana Kotlebu, dokonca ľudí pred voľbami vyzýval, aby ju volili. „Veríme, že v nastolenej línii nekompromisnej obhajoby slovenských záujmov bude strana pokračovať, a preto jej dávame svoj hlas,“ píše sa vo výzve, ktorú Lacko podpísal.
Kotleba pritom každoročne počas osláv SNP provokuje, spochybňuje význam povstania a velebí Jozefa Tisa.
Zákon o ÚPN pritom hovorí, že ústav má vykonávať nestranné hodnotenie obdobia neslobody a analyzovať prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií.
Ďalšou kontroverznou postavou v ústave je Ján Bobák, bývalý člen komunistickej strany a lektor marxizmu-leninizmu. Do ÚPN ho prijal ešte bývalý šéf, nominant SNS Ivan Petranský, ktorý s ním predtým pracoval v Historickom ústave Matice slovenskej.
Jeho prítomnosť v ústave Krajňák v minulosti viackrát kritizoval a neskôr ho takisto vyhodil.
Politici siahajú po sporných odborníkoch. Ich nominácie brzdia ÚPN Čítajte Oprava
V niekoľkých článkoch o Ústave pamäti národa sme napísali, že Ján Bobák bol lektorom marxizmu-leninizmu. V skutočnosti bol Bobák vedecký pracovník na Ústave marxizmu-leninizmu ÚV KSS v Bratislave a oficiálne prácu lektora nevykonával.
Beata
Balogová
