BRATISLAVA. Miesto budúceho posledného odpočinku prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča pôsobí skromne.
Jednoduchú rodinnú kryptu z betónu na Ondrejskom cintoríne v Bratislave zakrýva dvojica sivých mramorových kameňov. Ten, ktorým vo štvrtok večer na rozlúčke uzavrú kryptu s pozostatkami, má vygravírovaný jemný pozlátený kríž. Zvyšná časť gravírovania bola v stredu ešte zakrytá, bezprostredné okolie krypty pokrýval biely štrk.
S prezidentom sa na jednom z najstarších pietnych miest v Bratislave osobne vo štvrtok rozlúči približne dvadsiatka najbližších.
Osobnosti pochované na Ondrejskom cintoríne v Bratislave
- Mikuláš Klimčák (1921 – 2016) maliar, sochár
- Ján Ladislav Kalina (rodený Schwarz) (1913 – 1981) spisovateľ, scenárista, prekladateľ a humorista,
- Agneša Kalinová (1924 – 2014) novinárka, prekladateľka, filmová kritička
- Ján Melkovič (1939 – 2004) hudobný skladateľ, herec
- Július Satinský (1941 – 2002) herec, komik, spisovateľ
- Rudolf Manderla (1884 – 1968) bratislavský podnikateľ, mäsiar
- Schöner Náci – Ignác Lamár (1897 – 1967)
- Vavro Šrobár (1867 – 1950) politik, lekár
- Ferko Urbánek (1858 – 1934) spisovateľ, dramatik
- Jakub Palugyai (1819 – 1886) hotelier a vinár
- Karol Jetting (1730 – 1790) cestovateľ a bratislavský Robinson.
„Na Ondrejskom cintoríne ani na Kozej bráne nie je možné štandardné pochovávanie, sú to uzavreté cintoríny,“ povedal Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok. Pozostatky blízkych sa dajú uložiť už iba do existujúcich hrobiek, alebo so špeciálnym povolením.
Pri centrálnom kríži
Na Ondrejskom cintoríne sú v súčasnosti už iba dva sektory, kde je možné pochovať zosnulých.
„Nejde o zahusťovanie cintorína, ale skôr symbolické ocenenie zásluh,“ vysvetlil Štassel. Ostatky prezidenta Kováča budú spočívať v blízkosti centrálneho kríža, zdôrazňujúc jeho historickú úlohu.
Pravidelne sa na Ondrejskom cintoríne pochovávalo ešte v 50. rokoch minulého storočia, dnes naň pribúdajú iba hroby významných osobností. Výnimku ako vlastník vydáva rímskokatolícka cirkev, farnosť Bratislava – Blumentál.
Okrem prvého prezidenta Slovenskej republiky dostal výnimku aj herec, spisovateľ a bratislavský patriot Július Satinský. O päť rokov neskôr napríklad na cintorín premiestnili ostatky Ignáca Lamára, postavy bratislavského korza, známeho pod prezývkou Schöner Náci.
„Vzniká tu teda akási lúčka najvýznamnejších Bratislavčanov, respektíve Slovákov,“ zhodnotil Pavel Ondera zo Slovenského pohrebníctva.
Premena na park
Na cintoríne z 18. storočia sa na relatívne malom šesťhektárovom pozemku ešte v päťdesiatych rokoch nachádzalo vyše 15-tisíc náhrobkov, krýpt a tabúľ. S príchodom komunistického režimu však cintorín začal chátrať.
„Červená ideológia nerada spomínala na buržoáznych velikánov, na osobnosti, ktoré v rámci kapitalizmu dosiahli úspechy a zapísali sa trvalo do histórie Bratislavy,“ hovorí Ondera.
Medzi takmer 170 osobnosťami, ktoré našli svoje posledné miesto odpočinku práve na Ondrejskom cintoríne, nájdeme mäsiara Franza Manderlu, politika Vavra Šrobára, staviteľa a architekta Ignáca Feiglera či hlavného mestského lekára Gyorga Kovácsa, ktorý vybudoval prvú detskú kliniku v Bratislave.
Nepriazeň režimu voči cintorínu priniesla trpké následky. Vandali zničili, čo sa dalo, ozdoby a časti pietnych miest z drahších kovov a vzácnych kameňov rozkradli. Napokon mesto v 70. rokoch schválilo rekonštrukciu, po ktorej z pôvodného počtu náhrobných kameňov a krýpt ostalo len torzo a cintorín nadobudol charakter parku.
