BRATISLAVA. Žiaden ústavný činiteľ v krátkej histórii SR nemusel robiť také ťažké a bolestivé rozhodnutia ako prezident Michal Kováč. Aj vďaka jeho slovám a činom bolo politické zlo 90. rokov porazené.
Počas zádušnej omše za zosnulého exprezidenta v bratislavskom Dóme sv. Martina to vo štvrtok povedala súčasná hlava štátu Andrej Kiska.

Čelil veľkej skúške
"U nikoho iného nebol verejný záujem krajiny v takom príkrom rozpore s bezprostredným záujmom chrániť bezpečnosť, súkromie a povesť svojej najbližšej rodiny," povedal Kiska.
Prezident pripomenul slová Kováča z roku 1994, ktorý vyhlásil, že sa mýli každý, kto si myslí, že prezident republiky sa dá zastrašiť alebo znechutiť a odradiť od plnenia svojej povinnosti, ku ktorej sa slávnostne zaviazal. "Keď tieto slová vyslovil, sám netušil, akej veľkej skúške svojho odhodlania bude už čoskoro čeliť. Pretože vládna moc sa nezastavila pred ničím, nakoniec ani pred únosom jeho syna," zdôraznil Kiska.
Úradujúci prezident priznáva, že Kováča v súkromí nepoznal, a preto mu neprislúcha hovoriť v jeho mene. "Napriek tomu si myslím, že by si želal, aby som dnes hovoril o tom, čo ho trápilo najviac. S čím sa nevedel do konca svojho života zmieriť. Je pravdou, že od zápasu prezidenta Kováča o srdce a charakter našej krajiny uplynuli už dve desaťročia. Je pravdou, že zlo, s ktorým bojoval, sme politicky porazili. Ale ako spoločnosť sme sa s týmto zlom nedokázali vyrovnať," konštatoval Kiska.
Nepotrestané zločiny
Pripomenul, že únos prezidentovho syna Michala Kováča ml., vražda dôležitého svedka a mnohé ďalšie zločiny, krivdy a neprávosti zostali nepotrestané. "Pocity hnevu, bezmocnosti či odhodlania však postupne vyprchali. Zostali spomienky a aj tie sa rok po roku pomaly strácali z verejných diskusií. Vlastne opäť nám ich naplno pripomenul až odchod človeka, ktorý je s vtedajším zápasom o budúcnosť Slovenska navždy spätý," podčiarkol prezident.
Kiska je presvedčený, že naša povinnosť vyrovnať sa so zlom spred dvoch desaťročí naďalej trvá. "Čas, ktorý odvtedy uplynul, túto povinnosť nezahladil. Sme povinní vyrovnať sa s touto kapitolou histórie SR nielen preto, lebo to dlhujeme prezidentovi Michalovi Kováčovi. Ale preto, lebo to dlhujeme sami sebe, svojej krajine, našej spoločnosti," apeloval prezident s dôvetkom, že nikto z nás, kto je zodpovedný za správu vecí verejných, nemôže považovať zločiny mečiarizmu za minulosť, ktorej radšej treba dať pokoj.
"Nedá sa s čistým svedomím hovoriť o rešpekte k právu, spravodlivosti, k vlastnej republike, ak páchateľov štátom organizovaných zločinov chráni naďalej amnestia, ktorá znemožňuje, aby sa zodpovedali pred súdom. Tento výklad právneho štátu je formálny. A aj dnes vidíme, k čomu vedie formálny výklad práva a spravodlivosti. K oslabeniu dôvery v štát a jeho inštitúcie," vyhlásila hlava štátu.
K prvej Kováčovej správe
Prezident pripomenul aj Kováčovu historicky prvú správu o stave SR z roku 1994. Varoval v nej napríklad pred korupciou, ktorá sa rozmáhala v celom štáte. Znepokojoval ho aj vývoj politiky, ktorú označil ako bojisko "s množstvom nikam nevedúcich súbojov, v ktorých mnohí strácajú súdnosť, vlastnú tvár i charakter".
Hovoril aj o silnejúcej nedôvere k politikom, ktorá vedie k apatii a rozčarovaniu občanov. "Nie, nechcem tým povedať, že od čias prvej správy o stave republiky sa slovenská politika až tak nezmenila. Ale myslím si, že zápas o charakter Slovenska trvá, hoci v inom kontexte a s novými výzvami," upozornil Kiska.
Hlava štátu uznáva, že minulosť zmeniť nedokážeme, ale je v našich silách napraviť krivdy minulosti. "Je v našich silách spravovať veci verejné tak, aby sme každý rok napísali lepšiu správu o stave republiky. Takto preukážeme rešpekt práve k ľuďom, ako bol prezident Michal Kováč. Nielen dnes, keď sa s ním lúčime, ale každý deň nášho života konkrétnymi činmi a správnymi rozhodnutiami," dodal Kiska.
Rodina neočakáva ospravedlnenie
Kováčova rodina neočakáva, že sa aktéri pohonu na prvú hlavu štátu za svoje skutky ospravedlnia, lebo takúto morálnu silu nemožno v nich očakávať. Je však zarážajúce, že niektorí sa stále tvária, akoby sa nič nestalo, akoby všetko to príkorie bolo len zanedbateľným detailom. Počas zádušnej omše to povedal jeho nevlastný brat a historik Dušan Kováč.
"Pán prezident Andrej Kiska nazval Michala Kováča morálnym víťazom. Je to popis jeho heroického zápasu so zlom, so zlom spoločenským, ktoré sa však hlboko dotýkalo aj nás, jeho najbližších," povedal Dušan Kováč.
Slová uznania, ktoré sa exprezidentovi dostávajú, podľa jeho nevlastného brata dokumentujú Michala Kováča ako významnú osobnosť zapísanú do moderných dejín Slovenska. "Michal Kováč to nemal ľahké, celý život nemal na ružiach ustlané. Jeho život bol zápasom o ľudské uplatnenie. Nezlomilo ho to, ostal dobrým a láskavým človekom," uviedol Dušan Kováč.
On aj celá rodina verí, že spravodlivá história povie o dobe, keď bol Michal Kováč hlavou štátu, úplnú pravdu. "Drahý náš Michal, ostane po tebe prázdne miesto, ktoré nikto nedokáže zaplniť. Verím, že ostaneš aj v mysliach a spomienkach občanov a natrvalo zapísaný v slovenských dejinách," dodal Dušan Kováč.
Príhovor prezidenta Andreja Kisku na zádušnej omši
Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie, drahí priatelia.
Zišli sme sa tu dnes, pretože od nás navždy odišiel prvý prezident slobodnej a demokratickej Slovenskej republiky. Zišli sme sa tu, aby sme pánovi prezidentovi Michalovi Kováčovi vzdali našu úctu. Aby sme spolu s jeho najbližšími zdieľali smútok.Bolesť nad stratou človeka, ktorý ovplyvnil naše životy a nezľakol sa zodpovednosti za smerovanie našej krajiny.
Naše životy sú súkromnými dejinami množstva našich rozhodnutí — drobných každodenných, aj zásadných, zlomových a osudových. Aj dejiny štátov, história úspechov a neúspechov krajín, sú dejinami našich rozhodnutí.Trúfam si povedať, že v krátkej histórii nášho súčasného štátu — Slovenskej republiky — žiaden ústavný činiteľ nemusel robiť také ťažké a bolestivé rozhodnutia ako pán prezident Kováč.U nikoho iného nebol verejný záujem krajiny, ktorému sa rozhodol slúžiť, v takom príkrom rozpore s bezprostredným záujmom chrániť bezpečnosť, súkromie a povesť svojej najbližšej rodiny.
„Mýli sa každý, kto si myslí, že prezident republiky sa dá zastrašiť alebo znechutiť a odradiť od plnenia svojej povinnosti, ku ktorej sa slávnostne zaviazal,“ povedal prezident Michal Kováč v roku 1994. Keď tieto slová vyslovil, sám netušil, akej veľkej skúške svojho odhodlania bude už čoskoro čeliť. Pretože vládna moc sa nezastavila pred ničím — nakoniec ani pred únosom jeho syna.
Neviem si predstaviť, aké hlboké pochybnosti museli pána prezidenta Kováča pri ochrane verejného záujmu trápiť.
Aký veľký bol jeho obyčajný ľudský strach o svojich blízkych. Neviem si to predstaviť, ale viem, že aj vďaka slovám a činom Michala Kováča bolo politické zlo 90. rokov porazené. Aj vďaka jeho statočným rozhodnutiam, spôsobu, akým vykonával funkciu hlavy štátu, zostali dejiny samostatného Slovenska históriou slobodného a demokratického štátu, ktorý sa stal súčasťou zjednotenej Európy.
Nepoznal som pána prezidenta v súkromí a neprislúcha mi hovoriť v jeho mene. Napriek tomu, hoci len na základe našich krátkych vzájomných stretnutí a rozhovorov si myslím, že by si želal, aby sme dnes hovorili o tom, čo ho trápilo najviac. S čím sa nevedel do konca svojho života zmieriť.
Je pravdou, že od zápasu pána prezidenta Kováča o srdce a charakter našej krajiny uplynuli už dve desaťročia. Je pravdou, že zlo, s ktorým bojoval, sme politicky porazili. Ale ako spoločnosť sme sa s tým zlom nedokázali vyrovnať.
Únos prezidentovho syna, vražda dôležitého svedka a mnohé ďalšie zločiny, krivdy a neprávosti zostali nepotrestané. Pocity hnevu, bezmocnosti či odhodlania však postupne vyprchali. Zostali spomienky a aj tie sa rok po roku pomaly strácali z verejných diskusií.
Vlastne opäť nám ich naplno pripomenul až odchod človeka, ktorý je s vtedajším zápasom o budúcnosť Slovenska navždy spätý.Myslím si, že naša povinnosť vyrovnať sa so zlom spred dvoch desaťročí, naďalej trvá. Čas, ktorý odvtedy uplynul, túto povinnosť nezahladil. Sme povinní vyrovnať sa s touto kapitolou histórie Slovenskej republiky nielen preto, lebo to dlhujeme prezidentovi Michalovi Kováčovi. Ale preto, lebo to dlhujeme sami sebe, svojej krajine, našej spoločnosti.
Nemôžeme — nikto z nás, ktorí sme zodpovední za správu vecí verejných — považovať zločiny mečiarizmu za minulosť, ktorej radšej treba dať pokoj. Nedá sa s čistým svedomím hovoriť o rešpekte k právu, spravodlivosti, k vlastnej republike, ak páchateľov štátom organizovaných zločinov chráni naďalej amnestia, ktorá znemožňuje, aby sa zodpovedali pred súdom. Tento výklad právneho štátu je formálny. A aj dnes vidíme, k čomu vedie formálny výklad práva a spravodlivosti. K oslabeniu dôvery v štát a jeho inštitúcie.
Vážené smútočné zhromaždenie,jednou z právomocí prezidenta je podať každoročne správu o stave našej republiky. Prečítal som si tú historicky prvú správu o stave Slovenskej republiky, ktorú pán prezident Kováč predniesol v marci 1994.Varoval v nej napríklad pred korupciou, ktorá sa rozmáhala v celom štáte. Znepokojoval ho vývoj politiky — bojiska “s množstvom nikam nevedúcich súbojov, v ktorých mnohí strácajú súdnosť, vlastnú tvár i charakter.” Hovoril o silnejúcej nedôvere k politikom, ktorá vedie k apatii a rozčarovaniu občanov.
Nie, nechcem povedať, že od čias prvej správy o stave republiky sa slovenská politika až tak nezmenila. Nie je to pravda a myslím si, že ani pán prezident Kováč by s takýmto hodnotením nesúhlasil. Ale myslím si, že jeho zápas o charakter Slovenska trvá, hoci v inom kontexte a s novými výzvami.Minulosť zmeniť nedokážeme, ale je v našich silách napraviť krivdy minulosti. Je v našich silách spravovať veci verejné tak, aby sme každý rok napísali lepšiu správu o stave republiky.
Takto preukážeme rešpekt práve k ľuďom, ako bol prezident Kováč. Nielen dnes, keď sa s ním lúčime, ale každý deň nášho života konkrétnymi činmi a správnymi rozhodnutiami.Vážený pán prezident Michal Kováč,za Vaše činy, za Vaše zodpovedné rozhodnutia, za Váš zápaso budúcnosť našej krajiny Vám v mene všetkých občanov našej republiky ďakujem.Česť a úcta Vašej pamiatke.