BRATISLAVA. Pieta aj naliehanie, aby sa konečne zacelila hlboká ryha na slovenskej demokracii, boli súčasťou poslednej rozlúčky s prvým ponovembrovým prezidentom Michalom Kováčom.
Na zrušenie nemorálnych amnestií zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z HDZS vyzvali viaceré osobnosti, ktoré prišli na štátny pohreb jeho najväčšieho politického protivníka.
Keď prichádzali na Bratislavský hrad, vo štvrtok predpoludním kondolovali rodine, povedali, že má zmysel zaoberať sa ich zrušením aj po takmer dvoch desaťročiach.
Amnestie, ktoré vydal bývalý premiér, keď Kováč skončil vo funkcii, zaručujú únoscom prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho beztrestnosť. Jeho prítomnosť na pohrebe ešte viac pripomínala krivdu, ktorá sa prezidentovi stala.
Mečiar na pohrebe nebol, jeho niekdajší blízky politický spojenec a neskorší prezident Ivan Gašparovič prišiel. Ako jediný z bývalých vrcholových politikov pri príchode do Rytierskej sály povedal, že zrušiť amnestie nemá zmysel. Rodine kondoloval stručne.
Český prezident Miloš Zeman, na ktorého pred Rytierskou sálou netrpezlivo čakali novinári, nepovedal nič. Meškal a prišiel až na konci kondolencie. Rakve s prezidentovými pozostatkami sa poklonil len na nádvorí Hradu. Jeho hovorca Jiří Ovčáček povedal, že meškali pre zlé počasie.
Mečiar ho nominoval a vzburu mu nikdy neodpustil Čítajte Mlčali aj plakali
Viacerí politici aj bývalí Kováčovi spolupracovníci na neho spomínali ako na priateľa a prezidenta, ktorý stál pri zrode moderného Slovenska a zaslúžil sa o to, aby bolo členom európskeho spoločenstva. Ich spomienkam zodpovedal aj pohreb s najvyššími vojenskými poctami.
Napriek chladnému počasiu vyšli do ulíc aj davy ľudí. Keď smútočný sprievod pomaly prechádzal cez Palisády, čo trvalo takmer hodinu, vychádzali von z okolitých obchodov predavačky a spolu so študentmi či robotníkmi v montérkach na chodníku sledovali procesiu s vojenskou hudbou.
Ľudia sa nerozprávali, nešepkali si medzi sebou, ale ticho sledovali sprievod, na čele ktorého pochodovali vojaci. Rakvu prevážali na lafete a bola zahalená v štátnej vlajke.
Na nádvorí Prezidentského paláca, keď vojaci prekladali rakvu do auta, zaznelo do ticha 20 sálv. Dav pred palácom pri odchode auta tlieskal.
„Do Dómu sv. Martina sa už nechystám. Som dosť citlivý človek, už teraz som plakala,“ povedala Mária Lorinciová, ktorá stála pred Prezidentským palácom.
Zomrel prvý slovenský prezident Michal Kováč Čítajte Niečo mu dlhujeme
Michal Kováč podľa ľudí, čo ho poznali, dokázal spájať a snažil sa o zmier. Zádušná omša v Dóme svätého Martina tiež symbolizovala spájanie.
Celebroval ju arcibiskup Stanislav Zvolenský, a prítomní boli zástupcovia všetkých najväčších cirkví na Slovensku. Chrámové priestory, precítené prejavy a obradná hudba vzbudili pietu aj v človeku, čo bežne do kostola nechodí.
Verejnosť mohla omšu sledovať aj na veľkoplošnej obrazovke. Pri smútočnej hudbe sa niektorí neubránili slzám.
Michal Kováč bol statočný človek, zostali sme jemu aj prvej dáme niečo dlžní, povedal bývalý prezidentov poradca Pavol Demeš. Zrušiť Mečiarove amnestie by sa podľa neho malo stať pre štát prioritou.
