V pražskom parku sa prechádza muž so ženou a malým dievčatkom. Na prvý pohľad vyzerajú ako bežný heterosexuálny pár, možno manželia, ktorí si naplno užívajú šťastné chvíle rodičovstva. To druhé je síce pravda, to prvé nie.
Je to dúhová rodina, hoci nie úplne typická, keďže nejde o rovnakopohlavných partnerov. On je gej a ona hetero, no rodinu sa rozhodli založiť spoločnú, nech si hovorí kto chce, čo chce.
„Susedia vás môžu ohovárať rovnako aj za to, že nemáte v oknách pekné muškáty alebo ich máte až príliš pekné, že ste príliš bystrý alebo príliš hlúpy, rýpať môžu do všetkého,“ hovorí pre SME Zdenek, 35-ročný Čech.
Môže však takýto vzťah fungovať k spokojnosti oboch strán a dobrému vývoju dieťaťa? Oni sú príkladom, že sa to dá.
Nie je iba otcom na diaľku
Zdenek sa nikdy netajil tým, že je homosexuál. Bol pri založení aktivistického združenia, ktoré sa usiluje o rovné postavenie gejov, lesieb, bisexuálnych a trans ľudí vo všetkých ohľadoch života a o podobných témach a médiách prednáša aj ako sociológ na českej vysokej škole.
Aj napriek svojej sexuálnej orientácii si však nikdy neodoprel možnosť mať v budúcnosti potomka. Už dosť skoro sa uňho objavili pedagogické vlohy, okrem toho má aj o desať rokov mladšiu sestru, takže na výchove malého dieťaťa sa intenzívne podieľal už ako tínedžer.
Zdenek žije v Prahe a vychováva dvojročnú dcéru. (zdroj: osobný archív)Mal čosi po tridsiatke, keď si povedal, že už nebude viac čakať. Ani na zmenu legislatívy, ktorá by dovoľovala osvojovať deti gejom v rámci registrovaných partnerstiev a vlastne ani na partnera, s ktorým by niečo také mohol v budúcnosti riešiť, keby boli české zákony o niečo liberálnejšie. Vždy vedel, že deti chce a cítil, že je na rodičovstvo pripravený, byť otcom samoživiteľom ho však nelákalo.
Preto „uzatváral“ v posledných rokoch s pár najbližšími hetero- kamarátkami, väčšinou z ich iniciatívy, dohody typu: Ak do tridsiatky nenájde ani jeden z nás toho pravého, dáme to dokopy a budeme dieťa vychovávať spoločne. Od začiatku mal jasno v tom, že nechce byť len darcom spermií a na detstvo svojho potomka spomínať iba cez zahmlené útržky spoločných víkendov či sviatkov alebo len cez fotografie poslané e- mailom.
Chcel byť otcom intenzívne a angažovať sa tak naplno, ako to len bude možné. To bola podmienka, od ktorej nikdy neupustil. Ešte pred tromi rokmi však mohol sotva tušiť, že plán, ktorý držal v hlave ako jednu z alternatív, naberie v dohľadnom čase reálne tvary.
Plánované rodičovstvo
(zdroj: Fotolia)Potenciálnych matiek, ktoré nevideli nič zvláštne na možnosti mať dieťa s gejom, ak samy nenájdu vhodného partnera, mal Zdenek v zálohe viac. No vždy to na niečom zlyhalo. Jedna vážne ochorela, ďalšia uprednostnila ako otca svojho dieťaťa iného kamaráta, ďalšia neustále čakala na heterosexuálneho princa z rozprávky.
Keď sa mu raz ozvala kamarátka, ktorá sa dozvedela o jeho úmysloch, s otázkou, či niekedy uvažoval v tomto smere aj o nej, „plán D“ odrazu vôbec nebol taký vzdialený.
„Poznali sme sa v tom čase už asi päť rokov, predtým sme spolu aj pracovali a vídali sme sa na rôznych akciách alebo cez nášho spoločného kamaráta, s ktorým hrávam futbal. Takže odvtedy vždy, keď sme sa stretli, sme túto možnosť preberali. Nakoniec sme si povedali, prečo nie. V starostlivosti o dieťa sú dvaja vždy viac ako jeden, samoživiteľ to má dnes ťažké. To ani jeden z nás nechcel,“ spomína Zdenek.
