BRATISLAVA. Vo veku 96 rokov zomrel vo štvrtok (13.10.) vo večerných hodinách bývalý provinciál saleziánov na Slovensku Ernest Macák.
Zo svojho života 80 rokov žil ako rehoľník salezián a 70 rokov bol kňazom. Počas komunizmu pomáhal pri organizovaní útekov mladých spolubratov za hranice. Informuje o tom Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS).
Zásah komunistického režimu
Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk ako prvý z piatich detí roľníckych rodičov. Základnú školu navštevoval v rodisku a neskôr študoval na štátnom Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, odkiaľ v roku 1932 prestúpil na saleziánske gymnázium v Šaštíne.
Po skončení piatej triedy vstúpil do noviciátu Saleziánskej spoločnosti v Hronskom Sv. Beňadiku. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby a v Moravskej Ostrave potom dokončil gymnaziálne a filozofické štúdiá (1936 - 1939). Saleziánsku pedagogickú prax si vykonával v rokoch 1939 - 1942 v saleziánskych ústavoch v Hronskom Sv. Beňadiku, Šaštíne a Trnave.
Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína v Taliansku. Na tamojšej Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej univerzity však absolvoval iba dva semestre, lebo pre vojnové udalosti sa tam už v jeseni 1943 nemohol vrátiť.
Teológiu dokončil na Slovensku a 29. júna 1946 ho biskup Michal Buzalka vysvätil za kňaza. V jeseni toho istého roka nastúpil na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (filozofia a dejiny), pričom vykonával aj kňazskú a pedagogickú činnosť medzi mladými v Bratislave na Miletičovej ulici a na saleziánskom pedagogickom inštitúte v Hodoch pri Galante (1948 - 1949) a nakoniec aj v Šaštíne (1949 - 1950). Tam ho v apríli 1950 stihol zásah komunistického režimu proti slovenským rehoľníkom, tzv. barbarská noc.
Roky hral blázna
V Podolínci, kam ho deportovali s ostatnými spolubratmi, začal uvažovať o úteku, ktorý sa mu ešte 10. októbra toho istého roka aj vydaril.
Zatykaču, ktorý naňho vydali, sa vyhol tajnou prácou medzi mladými saleziánmi. Pri organizovaní jedného z posledných útekov mladých spolubratov za hranice "sovietskej zóny" ho 7. septembra 1952 v českom Přerove ŠtB zatkla.
Prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do "hry na blázna", a tak sa dostal aj na policajnú psychiatriu v Bohniciach, odkiaľ ho poslali na liečenie do Havlíčkovho Brodu a Pezinka.
Nakoniec ho 20. apríla 1955 prepustili - k rodičom. Až do apríla 1968, keď vycestoval do Talianska, pracoval ako roľník v rodnom Vištuku, stále "ako blázon", 13 rokov.
Spolupracoval na vysielaní Vatikánskeho rozhlasu
V Taliansku účinkoval najprv ako kaplán španielskych rehoľných sestier v Ríme (1968 - 1976), pričom intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu.
V ďalšom období (do roku 1985) zastával úrad direktora saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Vyučoval aj na slovensko-talianskom gymnáziu a od roku 1987 bol direktorom komunity v Bazileji (Švajčiarsko).
Odtiaľ sa v roku 1990 vrátil na Slovensko, kde mu v roku 1991 zverili úlohu direktora saleziánov a riaditeľa Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne.
V roku 1993 sa stal provinciálom Saleziánov dona Bosca na Slovensku. Po šiestich rokoch služby sa vrátil do Šaštína. V roku 2005 mu hlavný predstavený don Pascual Chávez počas svojej návštevy Slovenska verejne prejavil poctu a uznanie na veľkom stretnutí saleziánskej rodiny v Bratislave.
Popri svojich rehoľných a pedagogických záväzkoch sa Macák venoval aj literárnej činnosti.
