BRATISLAVA/LUXEMBURG. Občania Európskej únie budú mať zaručenú právnu pomoc vo všetkých fázach trestného konania.
Je to cieľom novej smernice, ktorú s konečnou platnosťou schválila Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci EÚ.
Predsedá Lucia Žitňanská
Ministri spravodlivosti členských krajín EÚ odobrili vo štvrtok (13.10.) v Luxemburgu minimálne pravidlá na právnu pomoc pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody.
Smernica má zabezpečiť aj to, aby bola právna pomoc dostupná za určitých podmienok v konaní o európskom zatykači.
Dvojdňovému zasadnutiu predsedá podpredsedníčka slovenskej vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), podľa ktorej je prístup k právnej pomoci nevyhnutný pre zabezpečenie spravodlivého procesu.
"Tým, že sa v tejto smernici stanovujú minimálne požiadavky pre poskytovanie právnej pomoci, sa ňou pomôže dosiahnuť tento cieľ, ktorým je dostupnosť spravodlivosti pre všetkých bez ohľadu na úroveň príjmov," citovalo ministerstvo spravodlivosti Žitňanskú.
Spolupráca v trestných veciach
Ministerka je presvedčená, že smernica tiež prispeje k vzájomnej dôvere medzi európskymi krajinami a zlepšeniu spolupráce v trestných veciach.
Oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie sa jej pôsobnosť rozšírila tak, že zahŕňa právo na právnu pomoc vo všetkých fázach trestného konania pri splnení určitých podmienok. Pôvodný návrh zaručoval len právo na predbežnú právnu pomoc v počiatočnom štádiu trestného konania.
Krajiny EÚ budú môcť v zmysle smernice preskúmať, či je osoba oprávnená na právnu pomoc. Budú pritom zisťovať, či nemá dostatočné prostriedky na jej zaplatenie. Budú tiež posudzovať, či je poskytnutie právnej pomoci vzhľadom na okolnosti prípadu v záujme spravodlivosti.
Dôvera medzi justičnými orgánmi
Znenie smernice o právnej pomoci pre občanov podozrivých alebo obvinených zo spáchania trestného činu a občanov, na ktorých je vydaný európsky zatykač, odsúhlasil Európsky parlament 4. októbra.
Po jej uverejnení v úradnom vestníku budú mať členské štáty 30 mesiacov na jej transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov.
Smernica je posledný právny text v rámci plánu na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní, ktorý prijala Rada v novembri 2009. Cieľom plánu bolo zabezpečiť, aby každý občan, ktorý je účastníkom trestného konania v členskom štáte, mal určité minimálne procesné práva v celej EÚ.
Mala by sa tým posilniť vzájomná dôvera medzi justičnými orgánmi v EÚ, a tak podporiť využívanie nástrojov, ako je európsky zatykač.
Stíhanie finančných podvodov
Väčšina ministrov podporila stíhanie veľkých cezhraničných daňových podvodov a slovenské predsedníctvo môže pokračovať v práci. Vyhlásila to Žitňanská po zasadnutí Rady EÚ.
Práve stíhanie podvodov s daňou z pridanej hodnoty (DPH) bude mať na starosti nový úrad európskeho prokurátora. Kompletný legislatívny návrh na túto tému vypracovalo slovenské predsedníctvo.
"Na decembrovej Rade by sme mohli rozhodovať o konečnom znení nariadenia," uviedla Žitňanská. Svitá teda na úspešný koniec trojročných rokovaní o celej otázke.
"Objem cezhraničných finančných podvodov je podľa našich odhadov až 50 miliárd eur ročne," konštatovala eurokomisárka pre spravodlivosť, rovnosť pohlaví a ochranu spotrebiteľov Věra Jourová.
Únia doteraz nemala nástroje na to, aby takéto podvody vyšetrovala, a účinnosť národných vyšetrovaní bola nízka, uviedla eurokomisárka.
Prokurátor síce z celkového počtu finančných podvodov bude riešiť len menšiu časť, ale podľa Jourovej práve tie najväčšie, s ktorými si nevedia poradiť štáty. Bude mať na starosti len veľké a zároveň cezhraničné finančné podvody s DPH.
Podľa Žitňanskej ministri najčastejšie uvádzali, že by mal vyšetrovať podvody väčšie ako desať miliónov eur. Okrem DPH sa bude prokurátor zaoberať aj podvodmi pri čerpaní európskych štrukturálnych fondov.
Plánovaný úrad európskeho prokurátora bude zbierať podnety od kontrolných orgánov Únie, ale aj od národných prokuratúr a polície. Na základe podnetov by mal iniciovať vyšetrovanie finančných podvodov.
