Zákon je jednou z kľúčových noriem vysokoškolskej reformy a okrem iného prináša aj čiastočné spoplatnenie štúdia. Minister školstva Martin Fronc si nemyslí, že veľký počet pozmeňovacích návrhov znamená, že zákon zle pripravil. "Je to zákon, ktorý zaujíma širokú verejnosť aj poslancov, preto dali svoje návrhy," konštatoval Fronc po rokovaní parlamentného výboru pre vzdelanie. Poslanec Smeru Dušan Čaplovič navrhol, aby výbor odporučil plénu, nech sa na 42. schôdzi touto normou nezaoberá. Poslanci o návrhoch uznesení dnes ešte nehlasovali, urobia tak až v pondelok.
Najviac, 49 pozmeňovacích návrhov predložil predseda výboru Ferdinand Devínsky (SDKÚ), ktorý podobne ako iní poslanci navrhuje, aby sa školné nevzťahovalo na interných doktorandov. Poslanci na čele s Františkom Mikloškom (KDH) navrhli, aby neplatili ani externí doktorandi, s čím však nesúhlasí akademická obec. "Interní doktorandi si totiž svoje aj odučia," zdôvodnil prezident Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Sinay. Ten tiež nesúhlasil s viacerými Devínskeho návrhmi, ktorými sa posilňuje postavenie fakúlt vysokých škôl. Poslanec napríklad navrhol, aby vybrané peniaze od študentov dostávali priamo fakulty, pretože následne musia 35 percent z nich dávať na prospechové štipendiá a zvyšok peňazí by mal smerovať do rozvoja výučby.
Poslanci diskutovali aj o tom, či zrušiť alebo ponechať register vysokoškolských pedagógov. Väčšina z nich sa zhodla, že postačí, ak budú registrovaní docenti a profesori na funkčných miestach, čím chce Devínsky zabrániť tzv. "autobusovým profesorom". Poslankyňa Beata Brestenská (ANO) s jeho názorom nesúhlasí, navrhuje register zrušiť úplne alebo prijať opatrenie zo Slovinska, kde môžu byť pedagógovia platení len z jednej školy, od iných by dostávali príplatky, avšak tie by už nepochádzali zo štátnej dotácie. Proti úplnému zrušeniu registra je minister školstva, ktorý súhlasí s Devínskeho návrhom.
Kľúčovým pozmeňujúcim návrhom je aj zrušenie dvojročného prechodného obdobia, počas ktorého by školy nemuseli vyberať žiadne poplatky, čo navrhuje Brestenská. Tvrdí, že stačí školám ponechať nulovú hranicu, s čím súhlasil aj minister. S jeho pochopením sa stretla aj ďalšia z požiadaviek ANO, podľa ktorej by sa malo zosúladiť premostenie stredoškolského a vysokoškolského štúdia. Vysoké školy by mali zverejniť kritériá na prijímanie už na začiatku akademického roka, pričom by mali viac akceptovať externú časť maturít. Akademická obec s tým veľmi nesúhlasí, minister áno, avšak až od akademického roka 2006/2007.
Minister i po dnešnom rokovaní výboru verí, že poslanci zákon schvália. Sporným sa pritom môže stať návrh, aby sa zrovnoprávnilo financovanie verejných a súkromných škôl. To je podmienené výškou vyberaných poplatkov. Ich maximálna hranica je pritom 30 percent nákladov na študenta, čiže zhruba 26 tisíc korún. Akademická obec s touto časťou zákona nesúhlasí. "Je to výsledok istých kompromisov dosiahnutých vo vláde. V tejto forme je jednoducho predložený a ja stojím za ním," vyhlásil Fronc, ktorý chce i naďalej rokovať s poslancami o ich návrhoch. Tie však nemôžu narúšať filozofiu normy.
