LANCUT/RZESZÓW/BRATISLAVA. Historicky asi v žiadnom období nemala Vyšehradská štvorka (V4) tak zlý obraz v Európe, ako má v týchto dňoch. Po prvom rokovaní prezidentov krajín V4 na summite v Poľsku na zámku Lancut to v piatok povedal slovenský prezident Andrej Kiska.
Projekt primknutia
"Preto som aj dnes na našom stretnutí vyzval, aby sme spoločne ako prezidenti pôsobili na všetkých najvyšších politikov, aby nepoužívali V4 ako štít pre svoje vnútropolitické zámery. Signál, ktorý z tohto stretnutia nás prezidentov určite musí vyjsť a určite aj vyjde, je, že všetci vidíme V4 v jednej spoločnej a silnej Európe," uviedol prezident Kiska.
Prezident si myslí, že V4 vznikla ako projekt primknutia sa k západnej Európe, k EÚ a svoje ciele aj splnila. "Dnes stojíme zase pred ďalšími úlohami," upozornil.
Prezidentský summit, ktorý organizuje Poľsko ako predsedajúca krajina zoskupenia, sa začal v piatok. Koná sa na zámku Lancut a v meste Rzeszów v Poľsku. Slovensko reprezentuje prezident Andrej Kiska. Prezidenti sa stretli, aby zvýšili význam V4 a aby zosumarizovali úspechy k jej 25. výročiu.
Prezidenti si na začiatku summitu uctili minútou ticha zosnulého slovenského exprezidenta Michala Kováča, ktorý sa takýchto summitov zúčastňoval v rokoch 1993-1998 ako prvý prezident SR.
Potreba posilnenia hraníc
V prvej časti rokovania sa prezidenti venovali situácii mladej generácie v krajinách vyšehradského zoskupenia. Čaká ich ešte rokovanie o európskej identite a energetickej bezpečnosti štátov V4, ktorého sa má zúčastniť taktiež podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Poľský prezident Andrzej Duda, slovenský prezident Andrej Kiska, český prezident Miloš Zeman a maďarský prezident János Áder sú v týchto chvíľach na návšteve novootvoreného Múzea rodiny Ulmovcov v Markowej. Múzeum venuje celú svoju expozíciu Poliakom, ktorí zachraňovali Židov počas 2. svetovej vojny.
V tomto zložení sa prezidenti stretli už po druhý raz. Prvýkrát to bolo v decembri 2015 v maďarskom Balatonfürede.
Vtedy sa zhodli na tom, že otázku migrácie treba riešiť ako otázku humanitárnu, trestnoprávnu a národnobezpečnostnú, že je potrebné posilniť ochranu hraníc Európskej únie a zabezpečiť, aby bol vstup na územie únie kontrolovaný.
