BRATISLAVA. Desaťročnú povinnú školskú dochádzku má nahradiť povinné vzdelávanie, ktoré bude trvať 12 rokov. Deti tak začnú s povinným vzdelávaním už v piatom roku života a skončia ako 17-ročné.
S takýmto návrhom prichádza ministerstvo školstva v rámci cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktoré predkladá na odbornú diskusiu.
Garantované miesta v škôlkach
Zmeniť sa má aj rozdelenie prvého a druhého stupňa na základných školách. Po novom by malo do prvého stupňa patriť prvých päť ročníkov a do druhého zvyšné štyri ročníky.
"Zavedením povinnosti pre 5-ročné deti absolvovať vzdelávací program na úrovni predprimárneho vzdelávania v trvaní aspoň jedného roka pred nástupom do primárneho vzdelávania sa vytvárajú nové príležitosti na optimálny rozvoj 5- ročných detí, ktoré sú dnes oveľa zrelšie ako v minulosti, ale zároveň trpia mnohé z nich rôznymi špecifickými ťažkosťami," uvádza v dokumente rezort školstva.
Povinné vzdelávanie detí v piatom roku života by sa malo dať dvomi spôsobmi. A to buď v prípravných ročníkoch v základných školách, alebo v poslednom ročníku materskej školy. V tejto súvislosti chce štát garantovať dostupnosť miest v materských školách pre deti od troch rokov.
Možnosťou aj domáce vzdelávanie
V rámci zmien by sa dieťa nemuselo vzdelávať iba v škole, ale možnosťou by bolo aj domáce vzdelávanie. Rodičia, ktorí sa rozhodnú vzdelávať svoje deti doma, by tak mohli robiť v rámci prvého stupňa základnej školy buď sami alebo prostredníctvom vzdelávacieho experta.
Garantom kvality domáceho vzdelávania by mala byť škola, do ktorej je dieťa zapísané. "Škola plní voči domácemu vzdelávaniu nielen kontrolnú funkciu, ale zároveň poskytuje deťom a rodičom aj potrebné učebné materiály a metodickú podporu," navrhuje ministerstvo.
Zmenou by malo prejsť aj hodnotenie žiakov. Znížiť sa má dôraz na klasifikáciu žiakov pomocou známok, ktorá podľa ministerstva neprimerane podporuje porovnávanie žiakov navzájom.
"Uprednostňujú sa iné, opisné formy hodnotenia, ktoré umožňujú porovnávať aktuálnu úroveň vedomostí a zručností žiaka s jeho predchádzajúcou úrovňou. Dôraz sa kladie na priebežné, formatívne hodnotenie a v oveľa väčšej miere sa využíva aj neformálne hodnotenie žiakov," dodáva v dokumente rezort školstva.
Zmeniť rolu učiteľa
Ministerstvo ďalej navrhuje, aby sa zmenila rola učiteľa. Pedagóg by po novom nemal byť pre žiakov len sprostredkovateľom poznatkov, ale aj sprievodcom v procese učenia sa.
"V nových podmienkach sa musí zmeniť doterajšia rola učiteľa ako toho, kto odovzdáva či prenáša poznatky a hodnoty, na novú rolu sprievodcu pri učení sa, ktorý je podporovateľom, pomocníkom, partnerom a spolutvorcom vzdelávacieho prostredia," uvádza v dokumente rezort školstva.
Zmenou by malo prejsť aj kontinuálne vzdelávanie učiteľov. Po novom by už nemalo byť prepojené s finančným odmeňovaním učiteľov prostredníctvom kreditových príplatkov, tak ako je to v súčasnosti. Rezort chce tým zabrániť, aby hlavnou motiváciou učiteľov pre absolvovanie vzdelávania bola akumulácia kreditov s cieľom prilepšenia si k platu.
Záujem učiteľov o kontinuálne vzdelávanie by tak po novom mal byť motivovaný najmä snahou rozvinúť svoje profesijné kompetencie. Rezort taktiež navrhuje, aby sa kontinuálne vzdelávanie realizovalo rozmanitými formami a vo väčšej miere aj v školských kolektívoch priamo v školách.
Čo sa týka samotných platov učiteľov a odborných zamestnancov rezort školstva navrhuje, aby dosiahli úroveň aspoň 80 percent priemerného platu ostatných povolaní, v ktorých sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie.
"Zvýšenie platov je zabezpečené vo forme tarifnej zložky a osobného príplatku prideľovaného na základe komplexného hodnotenia činnosti učiteľa," píše ministerstvo v dokumente.
Odstrániť by sa malo aj znevýhodnenie začínajúcich učiteľov a nástupný plat pedagogického a odborného zamestnanca by mal dosiahnuť priemernú výšku platu začínajúcich zamestnancov v ostatných povolaniach, v ktorých sa vyžaduje rovnaký stupeň vzdelania.
Bez záväzku rezortu financií
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) víta, že ministerstvo školstva má kapacitu napísať progresívnu víziu školskej reformy. Podľa strany je však otázne, či ju táto vláda dokáže aspoň spolovice naplniť.
Poslanec NR SR za SaS Branislav Gröhling takto reaguje na zverejnenie téz. Upozorňuje zároveň, že od definovania cieľov k ich realizácii je veľmi dlhá cesta. Informovala o tom hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.
Gröhling hovorí, že strana pozitívne hodnotí myšlienku zohľadňovania individuálnych potrieb žiaka, rozvoj kritického myslenia a tvorivosti, podporu domáceho a neformálneho vzdelávania, podporu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo aj slobodu škôl pri výbere učebných materiálov a pomôcok.
Reforma preto podľa neho bude pokrokom, ak sa počas tohto volebného obdobia položia aspoň jej pevné základy. Podotýka však, že uskutočnenie školskej reformy predpokladá medzirezortnú spoluprácu a dohodu a práve toto môže byť významná prekážka.
"Mnohé ciele Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania potrebujú jasne vyslovenú garanciu zo strany ministerstva financií. Ide o viaceré ambiciózne plány, napríklad zvýšiť platy učiteľov na úroveň 80 percent platov povolaní, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie, čo predstavuje zvýšenie v priemere asi o tretinu. Okrem finančnej dimenzie je tu, samozrejme, aj otázka politickej rivality medzi stranou SNS a Smerom-SD,“ zdôrazňuje Gröhling.
Poslanec upozorňuje aj na ďalšie ciele, ktoré si vyžadujú medzirezortnú spoluprácu a podporu vlády. "Ide o zabezpečenie adekvátneho materiálno-technického vybavenia škôl s použitím moderných technológií, garanciu predškolského vzdelania od troch rokov, zabezpečenie bezbariérového prístupu do škôl v regionálnom školstve alebo rozšírenie učiteľských tímov o psychológov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov, asistentov a výchovných poradcov,“ vymenúva Gröhling.
Vláde by podľa neho navyše malo záležať na tom, aby školská reforma mala širokú podporu verejnosti, a to od učiteľov, až po politické strany, ktoré sú dnes v opozícii.
Gröhling tiež poukazuje na absenciu analýz a dát, ktorými by ministerstvo školstva podporilo niektoré tvrdenia. "Chýba nám väčší dôraz na meranie kvality a výsledkov školstva. Potrebujeme procesy projektu Hodnoty za peniaze aplikovať aj na reformu školstva, aby sme mali istotu, že ideme správnym smerom,“ uzatvoril Gröhling.
