BRATISLAVA. Novela rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorej bude parlament rokovať ešte na konajúcej sa októbrovej schôdze, nerieši podstatné a zásadné problémy parlamentnej praxe.
Myslí si to právnik Imrich Vozár z VIA IURIS. Namiesto zvyšovania kvality schvaľovaných zákonov a odstraňovania procesných skratiek či legislatívnych prílepkov, upravuje rokovací poriadok podľa VIA IURIS iba formu, akou sa o zákonoch rokuje.
Podstatu vraj nebudú riešiť
„Poslanci budú diskutovať napríklad o tom, či môžu počas rokovania parlamentu zjesť Tatranku, vôbec však nebudú riešiť podstatu práce, a to, ako skvalitniť procesnú stránku schvaľovania legislatívnych noriem či ako zlepšiť zákony samotné,“ povedal Vozár.
Návrh novely rokovacieho poriadku NR SR podľa VIA IURIS úplne rezignuje na sprísnenie pravidiel pre skrátené legislatívne konanie, ktoré je v praxi často zneužívané na účelové a rýchle novely zákonov.
Novela taktiež vôbec nerieši otázku tzv. „legislatívnych prílepkov“, ktorými sa menia aj zákony, ktoré nie sú priamo predmetom úpravy novely.
„Napriek tomu, že sú legislatívne prílepky v súčasnosti zakázané, tento zákaz sa dá v praxi pomerne jednoduchým spôsobom obísť,“ konštatoval Vozár.
Prospešná účasť verejnosti
Podľa VIA IURIS je nevyužitou príležitosťou, že predložená novela nerieši ani účasť verejnosti na legislatívnom procese v NR SR. Z doterajšej praxe je pritom zrejmé, že účasť verejnosti na tvorbe zákonov je prospešná.
Poskytuje totiž predkladateľom legislatívnych návrhov kritickú spätnú väzbu a prispieva tak k vyššej kvalite navrhovaných zákonov. Navyše, požiadavka na zabezpečenie účasti verejnosti na legislatívnom procese v parlamente je aj súčasťou Programového vyhlásenia vlády SR.
Zmeny, ktoré by mohli riešiť spomenuté problémy, navrhovala VIA IURIS v spolupráci s Ondrejom Dostálom už pri novelizácii rokovacieho poriadku v roku 2015.
