BRATISLAVA. Rada ministrov životného prostredia Európskej únie (EÚ) pod vedením slovenského šéfa envirorezortu Lászlóa Sólymosa v pondelok v Luxemburgu prvýkrát diskutovala o nových legislatívnych návrhoch na postupné znižovanie emisií v sektore mimo systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov (non-ETS), teda v doprave, budovách, pôdohospodárstve a odpadoch.
Napĺňajú záväzky dohody
Ako ďalej agentúru SITA informovala Erika Rusnáková z Odboru komunikácie ministerstva životného prostredia, slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie tak pokračuje v krokoch potrebných na napĺňanie klimatickej Parížskej dohody, ktorá vstúpi do platnosti začiatkom novembra.
Emisie v sektore non-ETS musí do roku 2030 Únia zredukovať o tridsať percent v porovnaní s rokom 2005. Ministri rokovali aj o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 (tzv. nariadenie o LULUCF).
"Európska únia sa zodpovedne a dynamicky ujíma vedúceho postavenia v rámci boja s klimatickou zmenou," konštatoval po rokovaní minister Sólymos. Opatrenia považuje za pevný základ pre napĺňanie záväzkov Parížskej dohody.
Európsky parlament je pripravený v utorok ratifikovať Parížsku dohodu Čítajte "Záväzky budú formovať politiky vo všetkých členských štátoch na mnoho rokov dopredu, je to nevyhnutnosť," dodal. Pre Slovensko znamenajú tieto opatrenia zníženie emisií o dvanásť percent v non-ETS sektoroch.
László Sólymos pripomenul, že zodpovednosť a akcieschopnosť EÚ v oblasti klímy je zrejmá aj z jej postoja k redukcii výroby a spotreby fluorovaných plynov (HFC) poškodzujúcich ozónovú vrstvu.
Únia sa na minulotýždňových rokovaniach zmluvných strán Montrealského protokolu v Rwande, ktoré viedol v mene Únie práve slovenský minister, zaviazala začať so znižovaním HFC už od roku 2019.
Voda nie je samozrejmosť
Európski ministri v pondelok diskutovali aj o vode, jednej z hlavných prioritných tém slovenského predsedníctva v oblasti životného prostredia. „Voda nie je samozrejmosť, jej zdroje sú limitované, dopyt po nej stúpa. Týka sa to nás všetkých, pretože jej nedostatok môže priniesť mnohé riziká vrátane sociálnej nestability,“ upozornil minister.
Vďaka Slovensku sa tak na rade ministrov životného prostredia prijali závery rady k témam ako sucho, povodne, kvalita vody, ktoré rezonovali na júlovej ministerskej konferencii v bratislavskej Redute.
Diskusie súvisia s plánmi revidovať rámcovú smernicu o vode v roku 2019. Udržateľné hospodárenie s vodou je tiež nevyhnutným krokom k napĺňaniu záväzkov Parížskej dohody.
Rada ministrov životného prostredia prijala aj závery na konferenciu o Rámcovom dohovore o biodiverzite, ktorá sa uskutoční v decembri v Mexiku.
