BRATISLAVA. Ministerstvo školstva navrhuje namiesto 10-ročnej povinnej školskej dochádzky 12-ročné povinné vzdelávanie.
Vekovú hranicu povinného vzdelávania by podľa tohto návrhu posunuli o rok skôr, čiže deti by začali so vzdelávaním od piatich rokov a končili by ako 17-ročné.
Ako na pracovných raňajkách povedal minister školstva Peter Plavčan, zmenou termínu "povinná školská dochádzka" na "povinné vzdelávanie" zároveň chcú poukázať na možnosť uvažovať o výchove a vzdelávaní nielen v škole, ale zvýrazniť chcú aj domáce vzdelávanie. Rodičia tak podľa ministra budú mať väčšiu možnosť pri výchove a vzdelávaní svojich detí.
Plavčan hovorí, že škola by podľa pripravovanej reformy mala rozvíjať jedinečnosť a ambície detí. Zároveň by im podľa ministra mala umožniť, aby sa rozpozerali a vedeli si lepšie zvoliť životnú cestu, ktorá im naplnenie ich ambícií prinesie.
Minister zároveň očakáva, že vďaka reforme by sa mala stať základná škola atraktívnejšou a experti očakávajú nižšie počty žiakov v osemročných gymnáziách.
Garantom bude škola
Transformácia povinnej školskej dochádzky na povinné vzdelávanie je jedným z cieľov, ktoré ministerstvo uverejnilo v rámci téz k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania.
Pravidelné denné vzdelávanie v škole by podľa tohto dokumentu malo naďalej ostať primárnym spôsobom plnenia povinného vzdelávania. Právne predpisy by však umožnili aj alternatívny spôsob, napríklad domáce vzdelávanie.
Rodičia, ktorí sa rozhodnú vzdelávať svoje deti doma, teda v individuálnom neinštitucionálnom vzdelávaní, ich budú môcť vzdelávať na úrovni prvého stupňa základnej školy sami alebo prostredníctvom vzdelávacieho experta. Experimentálne pritom chce ministerstvo overiť aj možnosť domáceho vzdelávania na druhom stupni.
Garantom kvality domáceho vzdelávania bude podľa ministerstva škola, ktorú si rodič vyberie a dieťa do nej zapíše. Škola bude plniť voči domácemu vzdelávaniu nielen kontrolnú funkciu, ale zároveň poskytne deťom a rodičom aj potrebné učebné materiály a metodickú podporu.
Dvanásťročné povinné vzdelávanie by malo obsahovať jeden prípravný ročník na úrovni predprimárneho vzdelávania, päť ročníkov prvého stupňa základnej školy, štyri ročníky druhého stupňa základnej školy a dva ročníky strednej školy. Ako uvádza ministerstvo školstva v dokumente, dôvodom na posunutie vekovej hranice vstupu do povinného vzdelávania je nastupujúci všeobecný trend podpory „skorého začiatku“ vo vzdelávaní.
Predĺženie prvého stupňa základnej školy na päť ročníkov by malo zároveň žiakom umožniť dôslednejšie osvojenie si základných gramotností na úrovni primárneho vzdelávania.
Predĺženie povinného vzdelávania na 12 rokov je zároveň prepojené na podporu lepšej profilácie absolventov stredných škôl a lepšej nadväznosti stredoškolského a vysokoškolského štúdia a nadobudnutia vhodnej kvalifikácie. Plavčan dnes uviedol, že k dokumentu s cieľmi pripravia aj krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia a dvojročné plány, v ktorých uvedú konkrétne úlohy.
Tézy národného programu
Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania na svojej webovej stránke. Cieľom je predstaviť odbornej verejnosti základný rámec pripravovaných zmien v oblasti výchovy a vzdelávania, začať odbornú diskusiu a získať spätnú väzbu vo forme konkrétnych podnetov.
Tím poradcov ministra školstva ponúkol na odbornú diskusiu ciele, ktoré rámcujú novú podobu vzdelávania do budúcna.
V prvej fáze predložil rezort na diskusiu návrh cieľov, ktoré by sa mali dosiahnuť v oblasti výchovy a vzdelávania detí a mládeže do 18 rokov v horizonte desiatich rokov. Tézy týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania predstavia v ďalšej fáze. Návrhy opatrení na dosiahnutie predstavených cieľov rozpracujú až na základe spätnej väzby z konzultačného procesu. Rezort predpokladá, že národný program predložia na rokovanie vlády a následne do NR SR v prvom štvrťroku budúceho roku.
Ministerstvo v dokumente uvádza štyri cieľové oblasti. Prvou oblasťou je "Kvalitná výchova a vzdelávanie dostupné pre všetkých". Rezort v rámci tejto oblasti napríklad chce, aby sa vo vzdelávaní rozvíjal jedinečný potenciál každého žiaka, aby nový obsah vzdelávania bol primeraný veku a potrebám žiakov a zároveň bol dostupný prostredníctvom bohatej ponuky učebných materiálov.
Predškolské vzdelávanie v materských školách by malo byť garantované pre deti od troch rokov. Cieľom tiež je, aby žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a sociálne vylúčených spoločenstiev dostávali účinnú podporu na dosiahnutie významne lepších výsledkov vo vzdelávaní.
Druhou pomenovanou oblasťou sú "Kvalitní, spoločensky rešpektovaní a primerane odmeňovaní učitelia". Platy pedagogických a odborných zamestnancov by mali podľa rezortu dosahovať aspoň 80 percent priemerného platu ostatných povolaní, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Cieľom tiež je, aby učiteľ nebol sprostredkovateľom poznatkov, ale sprievodcom v procese učenia sa a škola by mala byť miestom tímovej spolupráce. Ministerstvo tiež chce novokoncipované kontinuálne vzdelávanie ako nástroj profesijného rozvoja učiteľa so zameraním na zmenu obsahu, foriem a kvality vzdelávania.
Treťou oblasťou je "Kvalitné odborné vzdelávanie a príprava zohľadňujúca aktuálne a očakávané potreby praxe a osobný rozvoj učiacich sa". Systém odborného vzdelávania a prípravy by sa mal podľa rezortu prispôsobiť požiadavkám informačnej spoločnosti a nových technológií.
Cieľom je tiež inštitucionálne zabezpečený zber dát o uplatnení absolventov na trhu práce. Poslednou pomenovanou oblasťou je "Efektívne fungujúce regionálne školstvo". Jedným z cieľov v tejto oblasti je dostatočný objem verejných zdrojov na fungovanie regionálneho školstva. Peniaze zo štátneho rozpočtu by malo podľa cieľa poskytovať len ministerstvo školstva, a nie aj ministerstvo vnútra ako v súčasnosti.
