BRATISLAVA. Nevyhnutnosť rýchlej implementácie Parížskej dohody o boji proti klimatickej zmene zdôraznil v stredu na stretnutí Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v Marrákeši slovenský minister životného prostredia László Sólymos, ktorý na schôdzke zastupoval aj EÚ.
K ratifikácii vyzval ostatné krajiny
Ako informovala hovorkyňa ministerstva životného prostredia Petra Stano Maťašovská, Sólymos tiež vyzdvihol dynamické tempo ratifikácie Parížskej dohody na úrovni EÚ a k jej ratifikácii vyzval aj ostatné krajiny, ktoré tak dosiaľ neurobili.
„Je dôležité, aby sa na rozhodovacom procese o dôležitých otázkach Parížskej dohody podieľalo čo najviac strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Jej rýchla implementácia je nutnosť," uviedol šéf slovenského envirorezortu.
Parížska dohoda, ktorej cieľom je spomaliť otepľovanie Zeme, vstúpi do platnosti 4. novembra. Strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy sa zhodli, že jej rýchly vstup do platnosti je mimoriadnym úspechom medzinárodného spoločenstva.
Sólymos odovzdal oficiálne ratifikačné listiny Parížskej dohody za EÚ aj za Slovensko 7. októbra. Dnešná ministerská schôdzka predchádzala prvému zasadnutiu konferencie strán Parížskej dohody, ktoré bude v tomto marockom meste v novembri.
Kľúčové mestá aj obce
Mestá a obce sú kľúčové pre napĺňanie klimatických a energetických záväzkov Slovenska, a to aj v súvislosti s novými, ešte ambicióznejšími cieľmi, ku ktorým sa EÚ aj Slovensko zaviazali v Parížskej dohode.
Na stretnutí Národnej platformy Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike v Bratislave to povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. "
Je to práve v mestských oblastiach, kde spotrebúvame najviac energie a kde existuje zároveň najväčší priestor na dekarbonizáciu," zdôraznil Chrenek, ktorý za najdôležitejšie považuje zvýšenie energetickej efektívnosti.
Chrenek konštatoval, že finančné bremeno spojené s plnením energetických a klimatických cieľov nebude ležať výhradne na vládach a na samosprávach. Európska únia sa totiž zaviazala, že na aktivity spojené s ochranou klímy vyčlení do roku 2020 až 20 percent svojho rozpočtu, čo predstavuje 180 miliárd eur.
Konkrétne Slovensko má v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia vyčlenených 3,13 miliardy eur. Pre samosprávy je významný aj Integrovaný regionálny Operačný program.
