Myšlienka, že obce sa o vodu postarajú lepšie ako súkromné firmy v praxi často nefunguje, tvrdí Matúš Zelený z portálu Krotitelia Energií.
Vodárne sú monopoly, napriek tomu často vytvárajú stratu a doplácajú na to podľa neho bežní ľudia.

Ako hodnotíte vlastníctvo vodární na Slovensku, keď väčšina z nich prešla z rúk štátu do vlastníctva miest a obcí?
„Prechod na obce a mestá bol do istej miery rozumný nápad, pretože v prípade vody ide naozaj o lokálny monopol. Navyše obce a mestá mali prevziať aj záväzky týkajúce sa odkanalizovania, ktoré sa pre nás stali záväznými po vstupe do EÚ.
Myšlienka, že volení zástupcovia obhajujú záujmy svojej obce i jej obyvateľov, a tým pádom sa lepšie postarajú o miestne vodárne, dávala zmysel. V praxi sa však ukázalo, že to úplne tak nefunguje.
Ľudia, teda voliči, dnes ešte nemajú, tak ako napríklad v krajinách, kde má „komunálne“ vlastníctvo tradíciu, záujem o kontrolu nakladania s týmito firmami. A to, ako konajú zástupcovia samosprávy, vidno na príkladoch, kedy uzatvárajú vodárenské spoločnosti prinajmenšom zvláštne zmluvy.“