Bol piatok, posledný školský deň pred jesennými prázdninami. Osemročný Jeff Edwards vyrazil do školy s vedomím, že ho po vyučovaní čaká vytúžený týždeň zábavy a oddychu s kamarátmi.
Tešil sa na šantenie v sadoch a na poliach v okolí rodičovského domu v banskej dedinke Aberfan v Južnom Walese. Navyše, vyučovanie sa malo skončiť už predpoludním, a tak mu náladu nepokazila ani neobvykle hustá hmla, ktorá sa v to ráno držala v údolí.
Kým deti z dolného konca mestečka sa každé ráno budili na zvuky banskej húkačky a drnčiace banské vozíky prepravujúce uhoľný odpad, hlušinu a kamene, tie z opačného konca vstávali do bekotu oviec, kotkodákania sliepok a pokrikov farmárov, ktorí hnali svoje stáda na dennú pašu.
Jeff žil presne uprostred, takže ho po ceste do školy sprevádzali obchodníci, ktorí nad stánkami rozprestierali svoje markízy, a motory dodávok, čo už od skorého rána naštvane vrčali, kým z nich niekto povykladá tovar.
Posledný deň s kamarátmi
Ako vždy aj v ten deň už naňho na obvyklom mieste čakali kamaráti Robert a David, aby si spoločne prekliesnili cestu úzkymi bočnými uličkami smerom k pantglaskej základnej škole. Jeff netušil, že ich vidí poslednýkrát v živote.
Obrie haldy kamenia a bridlice, ktoré sa týčili vysoko na kopci nad dedinou, neďaleko uhoľnej bane Merthyr Vale, už dlhšie odolávali náporom silného dažďa. Všetky deti, výnimkou nebol ani Jeff s kamarátmi, po ceste do školy zvedavo poškuľovalo po takmer 250 metrov vysokej čiernej kope, vydolovanej z banských šácht, pod ich nohami. Zaiste si predstavovali tajomné rozprávkové chodby a podzemné skrýše, v ktorých prebývajú banské strašidlá.
Dospelí sa však celé roky obávali tragédie, i keď dúfali, že k nej nikdy nedôjde. Nikto z obyvateľov ráznejšie nezakročil zo strachu, že ponosy na kopy odpadu by mohli viesť k uzatvoreniu bane a tým k strate vyše 800 pracovných miest.
Cunami sa valí
Bolo presne štvrť na desať ráno, keď sa s kolosálnym hrmotom premočená kopa uvoľnila a stena ťažkého bahna sa začala z kopca valiť ako tsunami. Prvá na rane, zrovnaná so zemou pod tisíckami ton uhoľného odpadu, bola miestna farma, po nej nasledovali radové domy. Masu nakoniec zastavila jediná väčšia budova v blízkosti – základná škola.
