BRATISLAVA. Stačilo, že nezaplatil desať eur zdravotnej poisťovni, a o pár týždňov si našiel v schránke oznámenie o exekúcii na 260 eur. Keďže sa mu rovnaký prešľap podaril v tomto roku ešte raz, za druhých desať eur má na krku aj ďalšiu exekúciu na 180 eur.
„Je to chorý systém, exekútori si robia s ľuďmi, čo chcú,“ hovorí podnikateľ Ladislav Kuruc.
Len zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorej sa týka Kurucov prípad, pritom v súčasnosti vedie približne 400-tisíc aktívnych exekučných konaní. Snaží sa v nich vymôcť až 107 miliónov eur. O podobných číslach hovoria aj zvyšné dve zdravotné poisťovne či Sociálna poisťovňa.
Nárast počtu exekúcií je podľa analytikov pre veľkú obľúbenosť hypoték, pôžičiek či splátkového predaja síce prirodzený, no za chybu označujú pravidlá nastavené štátom. Ten nabaľovanie problémov chudobných ľudí nepriamo podporuje.
Dlžoby už bránia ľuďom zamestnať sa, hovorí ministerka Čítajte „Problémom je výška nákladov, ktoré so sebou nesie exekúcia, keď pôvodná pohľadávka často narastá o stovky percent a tiež napríklad výška poplatkov pre dlžníka, ktorý sa chce exekúcii oprávnene brániť,“ vysvetlil pre SME expert na insolvenčné právo Juraj Alexander.
Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že o probléme vie. Práve riešenia dlžôb a oddlžovania sa preto týka jedna z prvých reforiem ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd), ktorú tento týždeň parlament posunul do druhého čítania.
SME prináša prehľad toho, ako bude oddlžovanie prebiehať po novom.
1. Viaceré exekúcie spoja
Exekúcie by mali po novom lacnejšie a rýchlejšie. Konania voči jednému človeku by sa totiž mali po novom spájať, čím by sa malo ušetriť na nákladoch.
„Dnes môžu mať jedného človeka ,na starosti‘ viacerí exekútori, pričom musia vykonať každý ten istý úkon na účel zisťovania majetku, respektíve vykonania exekúcie,“ vysvetľuje partnera advokátskej kancelárie Taylor Wessing Radovan Pala.
