BRATISLAVA. Zabezpečiť efektívny, prehľadný a spoľahlivý systém ochrany a podpory práv príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín vrátane posilnenia jeho inštitucionálneho zabezpečenia. To je cieľ Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 - 2020, ktorý v stredu schválila vláda.
Vychádza z vlani prijatej Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR. Vláda v nej uložila vypracovať akčné plány pre tie zraniteľné a marginalizované skupiny a jednotlivcov, pre ktoré doposiaľ nie sú zabezpečené legislatívne, inštitucionálne rámce, samostatné stratégie a rámce aplikačnej praxe.
Plán má sedem cieľov
Zabezpečiť akčný plán pre túto oblasť dostal na starosť Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, ktorý ho vypracoval v spolupráci s Výborom pre národnostné menšiny a etnické skupiny a za účasti zástupcov národnostných menšín. Návrh akčného plánu schválil Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny, ako aj Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Akčný plán stanovuje sedem operačných cieľov zameraných aj na zlepšenie systému podpory kultúry národnostných menšín a etnických skupín, zlepšenie podmienok používania ich jazykov, zabezpečenie účinnejšieho zohľadňovania špecifík ich výchovno-vzdelávacích potrieb alebo zlepšenie informovanosti verejnosti o národnostných menšinách a etnických skupinách prostredníctvom médií.
Problém neinformovanosti
Operačné ciele sú rozpracované na úroveň konkrétnych opatrení a aktivít so stanovením časových rámcov, zodpovedných rezortov, ako aj spolupracujúcich subjektov.
Tvorcovia akčného plánu konštatujú, že najväčšími ohrozeniami sú neinformovanosť verejnosti a samotných príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín o ich právach a z toho prameniaci slabší tlak na uplatňovanie ochrany týchto práv.
Tiež aj slabá praktická vymožiteľnosť práva v oblasti antidiskriminačnej legislatívy či napríklad limitované financie na podporu rozvoja národnostných menšín a etnických skupín.
Vláda ďalej rokovala o:
Obec Červený Kláštor (okres Kežmarok) bude od januára 2017 kúpeľným miestom. Kúpeľná tradícia sa na území Pienin obnovila v roku 2012 vybudovaním kúpeľov Červený Kláštor - Smerdžonka. Tie poskytujú ústavnú kúpeľnú starostlivosť pre dospelých pacientov s kožnými chorobami, netuberkulóznymi chorobami dýchacích ciest aj chorobami z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou. Rovnako sa tu liečia ľudia s duševnými chorobami, chorobami z povolania a onkologickými ochoreniami.
Za prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti udelili policajti v roku 2015 spolu 290 248 pokút v celkovej hodnote 12 363 697 eur. V dôsledku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti bolo podľa dokumentu spôsobených 1 853 dopravných nehôd, čo je o 34 viac ako v roku 2014.V uplynulom roku podľa materiálu prichytili policajti pod vplyvom alkoholu 5 595 účastníkov cestnej premávky, z toho 2 671 vodičov a 2 914 cyklistov, uvádza sa v správe ministerstva dopravy, ktorú vláda vzala na vedomie.
Splnomocnencom vlády SR pre zabezpečenie plnenia úloh v súvislosti s implementáciou schengenského acquis sa stane Jozef Buček. Funkcie sa ujme od 1. novembra. Splnomocnenca vláda vymenovala za účelom zadefinovania kontinuálneho monitorovania plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v schengenskom priestore.
Ministerstvo životného prostredia predloží vo štvrtok do medzirezortného pripomienkového konania návrh, ktorý určí zodpovedné ministerstvo, ktoré bude mať za úlohu sanovať skládku v bratislavskej Vrakuni. Ako dnes pre médiá povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), týmto ministerstvom by mal byť envirorezort. Vláda by o tom mala rozhodnúť v novembri.
