BRATISLAVA. Štát musí pracovať na zlepšení výchovno-vzdelávacích potrieb osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám, ale aj používania ich jazyka a kultúry.
Vyplýva to z Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 - 2020, ktorý dnes schválila vláda.
Sedem cieľov
Akčný plán obsahuje sedem operačných cieľov na ochranu menšín a etnických skupín, ktoré musia do konca roka 2020 splniť ministerstvá spravodlivosti, vnútra, školstva a kultúry, splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny a vedúci úradu vlády.
Zo schváleného materiálu vyplývajú zainteresovaným ministerstvám a úradom povinnosti zabezpečiť menšinám prístup k tvorbe právnych predpisov ich práv a postavenia v krajine a umožniť im rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú.
Ďalším z cieľov akčného plánu je zlepšiť identifikáciu cieľových skupín prostredníctvom štatistického zisťovania a výskumu.
Práca s verejnosťou
Súčasťou plánu je aj zlepšiť informovanosť verejnosti a majoritnej časti obyvateľstva o národnostných menšinách a etnických skupinách.
Cieľom je zabezpečiť "efektívny, prehľadný a spoľahlivý systém ochrany a podpory práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám," uvádza sa v schválenom materiáli.
Štát chce takto zastaviť diskrimináciu marginalizovaných menšín a jednotlivcov, zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých, odbúrať predsudky a stereotypy väčšiny k menšinovým skupinám obyvateľstva a "posilniť demokratické mechanizmy otvorenej spoločnosti".
Gestorom akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 - 2020 sa stal Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny.
Na plnení úloh akčného plánu by sa mali podieľať aj Štatistický úrad, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Združenie miest a obcí Slovenska či Rozhlas a televízia SR.
