TRNAVA. Filip Bango z Radošoviec pri Trnave sa stal juniorským reprezentantom do 18 rokov a prednedávnom podpísal zmluvu so seniorským tímom Spartaka Trnava. Talentovaný záložník sa presadil už od žiackych kategórií. Ide za svojím futbalovým snom, študuje na gymnáziu v Trnave a teší sa z podpory svojej rodiny a vízie na úspešnú futbalovú kariéru. Zhováral sa Braňo Oláh z Romano nevo ľil.
Máš v pamäti nejaký moment, či zápas, na ktorý nikdy nezabudneš?
"Tak to viem na sto percent. Bola to chvíľa, kedy som nastupoval po prvýkrát za reprezentáciu Slovenska do 18 rokov. Bolo to neskutočné nastúpiť za reprezentáciu svojej rodnej krajiny, mať na sebe najcennejší dres a počúvať slovenskú hymnu. Je to niečo, čo vo mne zostane navždy, čo budem nosiť vo svojom srdci."
V koľkých rokoch si začal s futbalom?
"Na ihrisko ma otec brával už od chvíle, kedy som vedel chodiť. Keď som mal štyri či päť rokov, začal som hrať futbal za moju rodnú dedinu Radošovce. Od šiestich rokov pôsobím v mojom srdcovom klube Spartak Trnava."
Prečo si sa rozhodol práve pre futbal?
"Futbal je súčasťou môjho života od začiatku a stal sa pre mňa všetkým. Milujem túto hru, napĺňa ma a robí ma šťastným. To je dôvod, prečo som sa oddal tomuto športu. Mám rád aj iné športy, ale futbal je niečo úžasné, fantastické. Žiadny iný šport s ním nemôže súťažiť v popularite a obľúbenosti, aj preto sa hovorí, že futbal je kráľ športu. Futbal môžu hrať všetci a všade, stačí na to lopta a niekoľko nadšencov, ktorých tento šport baví."
Ako sa dívaš s odstupom času na tvoju cestu od malého chlapca z ihriska až po podpis profesionálnej zmluvy v Spartaku Trnava?
"Priznám sa, že keď som začínal s futbalom, ani som len nesníval, že mi život dá takúto šancu. Už vôbec som nemyslel na zmluvu s takým slávnym klubom, alebo že si zahrám v reprezentácii Slovenska. Takto som nikdy nerozmýšľal, len som tvrdo pracoval na sebe. Na každom tréningu som sa vždy snažil vydať zo seba maximum."
Kto najviac ovplyvnil tvoju futbalovú kariéru?
"V prvom rade rodina, moji najbližší, otec, mama, brat. Bezvýhradne ma podporovali vo všetkom, čo som potreboval, či už finančne, alebo psychicky. Vždy stáli pri mne a dodávali mi sebavedomie. Samozrejme, že okrem chvály mi vedeli aj prehovoriť do duše. Moja vďaka patrí všetkým mojim trénerom, ktorí ma viedli od prípravky až dodnes."
Čo považuješ za svoj najväčší úspech?
"V prvom rade to, že som v klube s takou tradíciou a zázemím, ako je Spartak Trnava. Pre mňa je to úžasné a teším sa z toho. Zároveň chcem dosiahnuť viac. Nesmiem zabudnúť na svoje zápasy v reprezentácii Slovenska, čo bol asi vrchol mojej doterajšej kariéry. Dosiahol som veľa krásnych chvíľ a úspechov s futbalom ešte ako mládežník a dúfam, že tie najväčšie úspechy ma ešte len čakajú."
Veľa našich chlapcov má talent, ale po prvých problémoch a prekážkach to vzdajú. Prečo si to nevzdal ty a pokračuješ v plnení svojich snov?
"Jedno je isté, ja to nevzdám nikdy. Beriem si príklad od ľudí, ktorí sa dokázali presadiť aj napriek tomu, že žili v oveľa horších podmienkach, ako som mal ja. Dá sa to, len treba chcieť a tvrdo makať. Potom nie je dôvod na žiadne vzdávanie, vždy treba o svoje šťastie bojovať."
Ako každý športovec máš určite aj ty svoj futbalový vzor.
"Môj futbalový boh je Ronaldinho. Tento brazílsky hráč ovládal loptu tak, že sa celý svet čudoval, ako to vôbec dokáže. Fantastický futbalový kúzelník."
Ako vieme, vo fanúšikovských táboroch je bohužiaľ aj veľa ľudí, ktorí majú rasové predsudky. Stretol si sa s prejavmi rasizmu?
"Áno, od môjho útleho veku som si musel veľakrát vypočuť rasistické pokriky na moju osobu. Keď som bol malý, tak ma to trápilo, ale dnes viem, že zvyčajne vykrikujú len ľudia, ktorí vám závidia a majú vlastné komplexy. Takže v súčasnosti som už na to zvyknutý a sústreďujem sa len na svoju hru. Takýmto ľuďom v hľadisku nevenujem svoju pozornosť."
Krátené. Celý rozhovor je online na webe novín Romano nevo ľil č. 8.
(zdroj: www.spartak.sk)
Autor: Romano nevo ľil
