BRATISLAVA. Podobne, ako má Slovenský rozhlas prevrátenú pyramídu, ikonická bola aj budova televízie v bratislavskej Mlynskej doline. Kedysi patrila medzi najvyššie budovy v Československu, dnes je 28-poschodový vežiak zakonzervovaný a na predaj.
Záujemcov odrádzajú náklady, ktoré si budova žiada - požiarna ochrana je nedostatočná a ventiláciu už nemožno obnoviť. Retropriestory s puncom socializmu naposledy využil režisér Jan Hřebejk pri natáčaní filmu Učiteľka so Zuzanou Mauréryovou.
Rozostavaná budova v Mlynskej doline, v pozadí stará
aj nová televízna veža na Kamzíku. (zdroj: TASR)Sauna v "mrakodrape"
Pred vysťahovaním v roku 2015 vo výškovej budove už pracovalo len asi 180 ľudí a využitá bola na menej ako 40 percent. Roky sa využívali už len kancelárie po 11. poschodie. Dnes televízia sídli v opravenej vedľajšej nižšej budove.
Náklady na sťahovanie boli minimálne, zamestnanci si veci sťahovali sami, až na ťažké a nadrozmerné predmety.
Architektom budovy, ktorú dokončili v roku 1975, bol Jozef Struhař, ktorý v roku 1965 spolu s kolegom Václavom Čurillom vyhral celoštátnu súťaž. Venoval jej pätnásť rokov života.
Okrem komplexu televízie navrhol aj zariadenie interiérov. V budove v minulosti sídlili všetky redakcie a vedenie televízie. Na najvyššom poschodí bola reštaurácia, riaditeľský salónik a sauna. Na prízemí zas pošta, knižnica, bufet aj veľká sála.
Košické televízne štúdio. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Peniaze len na techniku
Košické televízne štúdio oficiálne vzniklo začiatkom roku 1962. Otvorili ho pri príležitosti vtedajšieho víťazného februára. Emblém niesol kontúry východoslovenských železiarní, hlásateľkou bola prvá miss Československa Alžbeta Štrkulová.
Na východe bol nedostatok ľudí z praxe, mnohí noví zamestnanci museli preto zmeniť profesiu. „Podmienky boli oveľa horšie ako v Bratislave, ale boli sme mladí,“ spomína Helena Hartmanová, ktorá sa zo sekretárky stala strihačkou.
Najväčším problémom v Košiciach je stále zlý stav priestorov na Rastislavovej ulici. Rekonštrukcia by si podľa odhadov vyžadovala zhruba 1,5 milióna eur bez DPH, ktoré RTVS nemá. Generálny riaditeľ Václav Mika na poslednom rokovaní v Košiciach oznámil, že „finančné investície sú iba na technológie“.
Po formálnom zlúčení rozhlasu a televízie sa malo košické rozhlasové štúdio fyzicky presťahovať do priestorov televízie, aspoň také boli plány prvej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej. Pre nevyhovujúci stav budov z toho zišlo.
Spojené štúdio televízie a rozhlasu v Banskej Bystrici. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Pod jednou strechou
Banskobystrické televízne štúdio začalo vysielať o štyri roky neskôr ako košické, no celoslovenské prvenstvo si drží v zlučovaní pracovísk.
Televízia sídli v prestavanom, pôvodne len rozhlasovom štúdiu na Ulici profesora Sáru. Niekdajšie sídlo televízneho štúdia na Rudlovskej ceste RTVS predáva vo verejnej súťaži.
V Štúdiu 1, ktoré pôvodne slúžilo rozhlasovej prvovýrobe, pribudla k pôvodnej zvukovej réžii obrazová a štúdio slúži primárne televíznej tvorbe - spravodajstvu a napríklad relácii Teleregina, ktorý sa vyrába v Banskej Bystrici aj Košiciach.
Podiel regionálneho spravodajstva sa podľa štatistík televízie oproti roku 2012 zvýšil, štúdiá vtedy samostatne vôbec nevysielali, teraz majú priestor päťkrát týždenne.
V neskôr zbúranej bratislavskej synagóge sídlilo jedno
z televíznych štúdií. Stojí pred ňou pôvodný prenosový voz. (zdroj: TASR)
