BRATISLAVA. Smútočný sprievod nesie zdobenú rakvu lesnou alejou za tónov kapely Čechomor "Vy tetko doračko smutná neveselá, vezem vám synáčka v halénečce z pola". Procesiu z diaľky sleduje muž s ďalekohľadom. Kňaz skupine vysvetľuje, že dnes nikoho nepochovávajú, to len český hudobník Karel Plíhal si objednal pohreb na skúšku.
Fiktívna scéna z českému filmu Rok ďábla môže vyznievať absurdne, no aj na Slovensku si niektorí ľudia plánujú priebeh svojho pohrebu niekoľko rokov dopredu.
"Mali sme niekoľko prípadov, keď zdraví ľudia prišli vopred a objednali si itinerár pohrebu," opisuje predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb Ladislav Stríž. So žiadosťou o generálku vlastného pohrebu sa zatiaľ nestretol, no mal zákazníkov, ktorí si chceli rakvu odskúšať naživo a odfotiť sa v nej, aby videli, ako budú v deň pohrebu vyzerať. Ich požiadavku odmietol.
Za predčasné plánovanie pohrebov si pohrebníctvo neúčtuje nič navyše. "Je to morálna záležitosť a pohreb samotný je beztak nákladná záležitosť," odôvodňuje Stríž. Práve pre nižšie náklady si podľa neho čoraz viac ľudí volí kremáciu pred klasickým pochovávaním do zeme.

Čo s popolom? Vatikán vie
Kým pred piatimi rokmi dávalo prednosť klasickým pohrebom pred spopolnením asi 60 percent ľudí, dnes sa pomer otočil a pre kremáciu sa vo väčších mestách rozhoduje asi 55 percent.
Miest na cintorínoch ubúda a klasické pohreby idú do peňazí, v tom vidí spolumajiteľka košického pohrebníctva Ave Jana Kičinová príčinu vzostupu kremácií. "Väčšina ľudí si potom zvolí vkladanie urien do už existujúceho hrobu," hovorí. Len ojedinele sa v pohrebníctve stretávajú s požiadavkou rozptylu popolu zosnulého. Na tieto účely je vedľa košického krematória "rozptylovú lúčka", kde popol rozprášia.