F. D. Roosevelt strávil v úrade dvanásť rokov, prvýkrát a aj naposledy v histórii viac ako osem. Kvôli nemu v roku 1951 ratifikovali 22. ústavný dodatok, ktorý dnes formálne obmedzuje funkčné obdobia prezidenta „iba“ na dve.
To však nebolo jediné z jeho prvenstiev a zďaleka nie jediný z množstva faktov hodných spomenutia.
Roosevelt dokázal Ameriku v najtemnejších časoch nielen podržať, ale posunúť vpred. Keď nastúpil do úradu, v USA zúrila veľká hospodárska kríza: 13 miliónov nezamestnaných, pozatvárané banky, bezprecedentné množstvo obyvateľstva v chudobe alebo na jej pokraji. K tomu sa pridal najväčší konflikt v histórii: druhá svetová vojna.
Na jej konci však bola Amerika svetovou superveľmocou, naďalej zostala krajinou so sociálne orientovaným trhovým hospodárstvom a demokrati boli zabetónovaní v Bielom dome najbližšie štvrťstoročie. Roosevelt sa konca vojny nedožil. Zomrel tesne predtým, než utíchli zbrane.
Prezident s telesným hendikepom
„Jediné, čoho sa musíme báť, je strach samotný – bezmenný, bezdôvodný, neopodstatnený strach, ktorý ochromuje kroky potrebné na zmenu z ústupu k pokroku,“ povedal F. D. Roosevelt počas svojho prvého inauguračného prejavu v marci 1933.
Ale strach bol tým posledným, na čo Franklin D. Roosevelt (v histórii známy aj pod skratkou FDR) myslel, napriek tomu, že bol prvým a jediným prezidentom, s telesným hendikepom a väčšinu času bol pripútaný na vozík.
Podľa historických záznamov a dobových diagnóz lekárov, FDR sa počas dovolenky v Kanade v roku 1921 nakazil poliovírusom a obrna ho paralyzovala od pása nadol. Dnes už však lekári hovoria o alternatívnej diagnóze, Guillan Barrého syndróme..
