Keď vznikla fotografia, začalo sa povrávať, že maľba je mŕtva. Objav elektriny mohol znamenať koniec sviečok, no neznamenal. Stále ich radi zapaľujeme, aj keď nám v poslednom čase trochu smrdia.
Typickú dušičkovskú atmosféru ruší zvláštny zápach, ktorý sa vznáša nad hrobmi a cítiť ho aj za bránami cintorína. Pochádza z horiacich kahancov a signalizuje, že to, čo v nich horí, nie je ani zďaleka kvalitný parafín.
Parafín je biela alebo bezfarebná, v surovom stave niekedy žltkastá až hnedastá amorfná zmes. Je nerozpustná vo vode, nemá chuť, nezapácha a vzniká ako vedľajší produkt pri spracovaní ropy. Na účely sviečkarstva sa ešte čistí, čiže zbavuje sa olejov, ich podiel by nemal byť viac ako dve percentá. Inak sviečka pri horení dymí a zapácha.
„Obyčajný zákazník nemá šancu zistiť, či vosk obsahuje viac prímesí, ako by mal,“ hovorí Alexej Zlocha, výrobca sviečok. „Orientovať sa môže podľa ceny, príliš nízka je varovným signálom. Veľmi lacná sviečka určite obsahuje vyšší podiel olejov, inak by sa nedala za tú cenu vyrobiť.“
Nekvalitný parafín
Príkladom sú čajové sviečky. Kedysi ste vosk z hliníkového plieška mohli vybrať, bol tvrdý a dal sa lámať. Dnes niektoré lacné značky ponúkajú čajovky, ktoré namiesto päť až šesť hodín horia tri až štyri hodiny, vosk je mäkký ako maslo a z hliníkovej formy ho nedostanete.
