Keď sa v roku 1956 začalo televízne vysielanie, na Slovensku bolo zaregistrovaných presne 500 televíznych prijímačov.
Niekdajší šéfredaktor Hlavnej redakcie propagandy Ján Koščo v knihe 15 rokov cesty k divákovi píše, že bezpochyby prvý televízor na Slovensku si 7. februára 1955 zaregistrovalo podnikové riaditeľstvo Arma na Mostovej ulici 2 v Bratislave.
Prvou fyzickou osobou – koncesionárom bol v tom istom roku Jozef Kucharovič z Miletičovej ulice.
„Čo ho viedlo ku kúpe televízora? S manželkou sa vybral do obchodu, že si kúpia rádio. Pekné rádiá vtedy stáli okolo dvetisíc korún, a keď videli, že rádio s televízorom si môžu kúpiť za 2900 Kčs, trochu zauvažovali – a kúpili. Viac ako desať rokov mu televízor s označením Tesla 4002 verne a dobre slúžil,“ píše Koščo v knihe z roku 1971.
Výbava réžie televízneho vysielania v roku 1970. (zdroj: ARCHÍV TASR)Kolektívna zábava
Vlastniť televízor vtedy znamenalo pozývať k sebe susedov a priateľov zo širokého okolia na výnimočnú seansu okolo drevenej škatule. Tá čoskoro začala vyrábať prvé známe postavy, ako napríklad športového komentátora a agenta ŠtB Karola Poláka, ktorý začínal ako moderátor Televíznych novín.
Aj na luxus dvoch programov si československí diváci museli počkať. Až v roku 1971 začala Československá televízia ponúkať divákom dva programy, o tri roky neskôr sa pridala farba.
