Britský denník Guardian ho svojho času nazval „vychudnutý chlapec so smiešnym menom“. Jeho meno sa pre amerického prezidenta naozaj príliš nehodilo: televízie si Obamu niekedy zamieňali s Osamom (bin Ládinom), ani jeho stredné meno Hussein nevyvoláva príliš pozitívne konotácie a Barack je skrátka búda alebo barak. Vo svahilčine, v ktorej má meno pôvod, však znamená „požehnaný“.
Ešte pred Lincolnom boli Afroameričana majetkom otrokárov a o niekoľko desiatok rokov neskôr na začiatku éry bojovníka za ľudské a občianske práva Martina Luthera Kinga by si Barack Obama nemohol na juhu USA sadnúť vedľa belocha v autobuse.
Na vynesenie verdiktu nad Obamom je skoro, historici ešte nezačali poriadne hodnotiť ani jeho predchodcu. (zdroj: TASR/AP)Celá prezidentská kampaň však nebola popretkávaná len posolstvom zmeny, ale aj historickým odkazom Lincolna a Kinga. V roku 2008 sa stalo niečo, čo bolo dovtedy nemysliteľné: Afroameričan sa stal prezidentom. A hoci je možno ešte skoro na historické hodnotenia, mnohé jeho rozhodnutia naplnili sľub zmeny, ktorú spoločnosti chcel priniesť.
