BRATISLAVA. Pokiaľ chceme Európsku úniu priblížiť občanom, do diskusie o budúcnosti EÚ musíme zahrnúť aj širokú komunitu expertov, zástupcov súkromného sektora a mimovládnu obec.
Myslí si to zakladateľ GLOBSEC-u Róbert Vass. Práve to podľa neho spĺňa GLOBSEC Tatra summit, ktorý sa od piatku koná v Bratislave.
Európa má problémy
Na podujatie prišli eurokomisári vrátane napríklad slovenského komisára pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča, eurokomisárky pre rozpočet Kristaliny Georgievy či komisára pre hospodárske a menové záležitosti Pierra Moscoviciho. Zúčastnili sa na ňom tiež minister financií Nemecka Wolfgang Schäuble aj taliansky minister hospodárstva a financií Pier Carlo Padoan.
Vass od Tatra summitu očakáva, že sa dajú na stôl riešenia problémov, ktoré dnes Európa má. „Diagnóz je naozaj veľa a viac je otáznikov a diagnóz ako odpovedí. My veríme, že počas troch dní intenzívnych debát najväčších európskych mozgov budeme môcť poskytnúť odpovede na tie výzvy, ktoré sú pred nami,“ povedal Vass s tým, že to sú najmä otázky migrácie, protiteroristických opatrení či otázka budúcnosti Európy ako takej a dôvery v európske inštitúcie.
„Ani jednej z výziev nie je možné čeliť na úrovni jednotlivých štátov. Potrebujeme spoločné európske riešenie. Tí, ktorí hovoria, povedzme, o tom, že je príliš veľa Bruselu, tak vidíme, že dokonca malý región Valónsko v Belgicku dokáže zastaviť európske rozhodnutie,“ skonštatoval Vass.
Diskusia a robenie kompromisov
Ako dodal, na to, aby Európa našla nejaké riešenie, treba veľa diskutovať a robiť kompromisy, ale zároveň to je podľa neho jediná cesta.
„Myslím si, že menej Európy nie je riešením, pretože malé krajiny by si nikto nevšímal a nikto by nepodpísal ani s Valónskom, ani so Slovenskom žiadnu obchodnú dohodu. Pokiaľ nebudeme mať silnú Európu, tak budeme jednoducho len sústom pre všetkých ostatných,“ povedal zakladateľ organizácie GLOBSEC.
Pripomenul, že na summite predstavia aj Iniciatívu pre reformu protiteroristických opatrení v Európe. Na nej pracujú napríklad bývalý minister vnútra USA Michael Chertoff, bývalý švédsky premiér Carl Bildt, bývalý šéf nemeckej tajnej služby August Hanning či bývalý obrany a vnútra Veľkej Británie Lord John Reid. Spolu takmer rok skúmali, kde sú najväčšie problémy Európy z hľadiska protiteroristických opatrení.
„Chceli sme ísť nad rámec klišé, že musíme spolupracovať, chceli sme dať veľmi konkrétne riešenia a návrhy. Myslím si, že s tým prichádzame,“ zhodnotil Vass iniciatívu, ktorú konzultovali aj s európskymi odborníkmi.
Vass si myslí, že práve odporúčania, ktoré na summite predstavia, môžu byť dobrým vstupom do diskusie o tom, čo možno spoločne spraviť, aby sa zabránilo v budúcnosti ďalším útokom. Pripomenul však, že dnešní teroristi sú často osamelí vlci, ktorí sa veľmi ťažko identifikujú. Zároveň pracujú s najmodernejšími technológiami.
„Toľko dát, koľko je na internete z otvorených zdrojov, sa dá analyzovať. Ale dá sa to analyzovať len prostriedkami 21. storočia, a nie 20. storočia. Tak ako teroristi používajú tie najmodernejšie technológie, aj jednotlivé členské krajiny musia byť pripravené na toto odpovedať prostriedkami 21. storočia,“ zhodnotil zakladateľ GLOBSEC-u.
Protiteroristické opatrenia
Vass pri téme protiteroristických opatrení zdôraznil, že v do tohto plánu musí byť zahrnutá aj Veľká Británia a USA. „Z hľadiska spôsobilosti a toho, aké informácie môžu mať k dispozícií, môžu byť absolútne kľúčové pre Európu.
Británia musí byť súčasťou spolupráce, čo sa týka protiteroristických opatrení. Pokiaľ by nebola, máme veľký problém, pretože mnohé európske krajiny nemajú tú spôsobilosť získať také informácie, aké majú Briti,“ dodal Vass.
Takisto avizoval, že v organizácii GLOBSEC pripravujú aj druhú iniciatívu, ktorú nazvali „päť bodov pre záchranu Európy“.
V spolupráci s európskymi think-tankami ju chcú predstaviť na jar budúceho roka. Iniciatívu začali v nadväznosti na Bratislavský summit, ktorý sa konal v septembri.
„Ide o veľmi konkrétne odporúčania, chceme ísť nad rámec toho, že či potrebujeme viac alebo menej Európy, respektíve či lepšiu, efektívnejšiu Európu. To sú všetko veľmi pekné vyjadrenia, ale musíme dať na stôl veľmi konkrétne opatrenia, pretože hovoriť o lepšej Európe nestačí,“ uzavrel.
